V predchádzajúcom článku o sebaláske som načrtla, prečo je pre nás také dôležité začať s úprimnou a bezpodmienečnou láskou k sebe samému. Základná podstata spočíva v tom, že nikdy nedokážeme dávať viac, ako sami máme. Táto skutočnosť sa následne odráža vo všetkých našich vzťahoch. Seba samého však môžeme úprimne a bezpodmienečne milovať len vtedy, keď sa prijímame takí, akí sme so všetkými našimi poztívnymi a negatívnymi stránkami.

Znamená to, že sami seba prijmeme s láskou a bez odsudzovania. Keď sme šťastní, smutní, cítime sa bezcenní, podceňovaní, preceňujeme sa, alebo keď v sebe vnímane ďalšie negatívne emócie ako žiarlivosť, strach, odpor, nenávisť a iné. Prijatie seba samého znamená uvedomenie si všetkých týchto emócií a ostatných aspektov nášho bytia bez toho, že by sme sa za ne odsudzovali alebo obviňovali. V žiadnom prípade však nejde o to, aby sme všetko pasívne ponechali napospas osudu. Prijatie samých seba v skutočnosti znamená, že si uvedomíme naše slabé a silné stránky a začneme s nimi pracovať.

Kto v skutočnosti sme?

Pri tomto pohľade do nášho vnútra sa zároveň dozvieme všetko potrebné o tom, kto v skutočne sme až do hĺbky nášho bytia. Spoznáme pritom, aké sú naše najtajnejšie túžby, potreby, talenty, nadania, ale aj chyby, nedostatky či iné obmedzenia. Celý tento proces si vyžaduje našu sústredenosť, bdelosť a veľkú dávku trpezlivosti. Často sa pritom stáva, že v roli objavovateľov nášho vnútra objavíme veci, ktoré sa nám nepáčia a snažíme sa ich ignorovať, prípadne pocítime odpor v súvislosti s tým, že by sme ich mali prijať.

Dôležité je dopriať si potrebný čas a napokon prijať aj skutočnosť, že cítime odpor a zistené skutočnosti odmietame prijať. Len skutočným prijatím daného stavu však dokážeme negatívne transformovať na pozitívne. Prijať totiž môžeme len to, o čom vieme, že existuje. V prvom kroku tak potrebujeme spoznať, kým vlastne sme, aby sme to mohli následne prijať a vedome začať udzravovať veci, ktoré sa nám negatívnym spôsobom odrážajú v našej realite.

Tvoríme svoj svet

Mnohí z nás ešte stále hľadajú príčiny svojich ťažkostí vo vonkajšom svete a v iných ľuďoch. Pravdou však je, že príčinou všetkých našich problémov sme len my sami, naše myšlienky a rigidné presvedčenia, ktoré sa následne zrkadlia v našich realitách. Všetko, čo vidíme, je len odrazom nášho myslenia. Prvým krokom k náprave a zlepšeniu tohto stavu je ochota zmeniť naše doterajšie myslenie a zažité presvedčenia. V ďalšom kroku potom môžeme začať s prácou na uzdravovaní negatívnych obrazov, ktoré majú pôvod v našom vnútri. S otvoreným srdcom môžeme postupne začať s premenou negatívnych emócií na pozitívne. Je však pritom potrebné byť k sebe celkom úprimný. Sebaklam nikomu nepomôže a vytvorí len ďalšie negatívne emócie, ktoré sa opäť len odrazia v realite. Ak dokážeme prijať samých seba takých, akí sme, prestaneme súdiť iných ľudí a prijmeme ich takí, akí sú.

Nepotrebujeme ocenenie zvonku

S úprimným a láskyplným prijatím samých seba sa zároveň zbavíme pocitu, že nás musí oceňovať ktokoľvek zvonku. Zistíme, že sa už nemusíme správať určitým spôsobom, aby nás mal niekto rád a pochopíme, že nemusíme spĺňať rôzne spoločenské normy, ktoré od nás vyžaduje spoločnosť a do ktorých sa vedome či nevedome snažíme vtesnať.

Láskyplným prístupom k sebe samému postupne uzdravíme nežiaduce vzorce a premeníme ich na pozitívne protipóly. Postupne sa tak zmení celá naša realita, ktorá už bude odrážať našu lásku k sebe samým a ostatným ľuďom. Táto realita je naplnená radosťou a šťastím, ktoré z nás vyžaruje aj navonok a osvetľuje tak cestu iným ľuďom, s ktorými prichádzame do kontaktu. Keď sa prijmeme takí, akí v hĺbke nášho vnútra sme a začneme uzdravovať nežiadace vzory, dokážeme postupne stále viac prijímať aj iných ľudí. Naše vzťahy sa zlepšia na všetkých frontoch. A my možeme prestať bojovať a prechádzať životom v láske, s radosťou a ľahkosťou. Sebaprijatie a s ním spojená sebaláska sa budú zrkadliť vo všetkých našich úspechoch a skutočnej vnútornej spokojnosti a naplnenosti.

Nebojme sa snívať a tvoriť

Sebapoznanie, sebaprijatie a sebaláska sú kľúče, ktoré nám otvárajú brány k nádhernému novému svetu. Ten si môžeme vytvoriť tak, aby sme naplnili všetky naše túžby a aj tie najvnútornejšie potreby. Neznamená to však, že v tomto procese pôjdeme bezohľadne “cez mŕtvoly” a budeme si plniť naše potreby, sny a túžby na úkor iných. Takáto energia v žiadnom prípade nie je láskyplná a jej odraz v realite by nám nepriniesol žiaduci pozitívny výsledok.

Úprimné prijatie seba samého a bezdpomienečná láska tak môže priniesť len ďalšie prijatie iných ľudí a úprimnú lásku k nim. Takáto realita je tou najvnútornejšou túžbou každého z nás a je úžasné, že každý z nás si ju môže, ba musí, vytvoriť sám. Želám nám, aby bola naša cesta sebapoznávania, sebaprijatia a sebalásky plná radosti a ľahkosti. Nezabúdajme pritom prejavovať úprimnú vďačnosť za všetko, čo sme sa v celom tomto procese naučili.