„Problém vo svete je ten, že inteligentní ľudia sú plní pochybností, kdežto blbci plní sebadôvery.“

Charles Bukowski

A to nie je jediný náš problém. Pretože ani ja nie som génius, no napriek tomu trpím na niektoré ochorenia inteligentných ľudí. Jedným z nich sú práve pochybnosti. A nie hocijaké, ale naozaj inteligentné, vedecky podložené, čisto objektívne.

Tvária sa tak. Definujeme ich uveriteľne. Pochybnosť sa tvári ako priateľ – ako skúsenosť. Vyťahuje príklady zo života iných ľudí, čokoľvek čo sme prečítali a sme ochotní tomu uveriť.

Kým sa inteligent pláca vo svojich polemikách s vlastnou pochybnosťou, blbec koná. Preto je každý druhý taký úspešný – nemá pochybnosti, nepolemizuje. Vzdávam preto hold všetkým blbcom.
Máme sa od nich naozaj čo naučiť. Nasledujúcou najlepšou ich vlastnosťou, mimo sebadôvery je nedostatok výhovoriek.

Len inteligent si vie vytvoriť seriózne presvedčivé výhovorky. Dokážeme byť neaktívny nie preto, že sme lenivý! To by dokázal povedať každý. My si vieme povedať, že nemôžeme byť aktívny, pretože sme vyhorení. To nie je lenivosť = zlá vlastnosť. Nie. My si povieme, že príznaky vyhorenia sú vlastne dôkazom našej úžasnej pracovitosti, ktorú sme dohnali až na okraj našich možností. Veru, naozaj inteligentná výhovorka.

Takto si dokážeme vyhovoriť množstvo nápadov a aktivít. Pohrávame sa s myšlienkami prečo nešportovať (som individualita, nebudem sa zaraďovať do športového kolektívu, nebudem robiť to čo robí dav, dbám na svoje bezpečie – veď ak vstanem z gauča, môžem si aj nohu zlomiť….), prečo sa neučiť cudzie jazyky (je predsa vedecky dokázané, že pamäť sa s vekom rapídne zhoršuje, prečo si robiť násilie….ak sa budem učiť – nehrozí mi náhodou zvýšené riziko vzniku epilepsie?), prečo nezmeniť prácu, ktorú neznášam (tu som odborník, budem ja dokazovať v inom – mladšom kolektíve aby ma počúvali?, alebo – nie som až taký odborník, presadím sa?, alebo – teraz nie je moje biopole v rovnováhe, zmenu práce musím odložiť na príhodnejší čas, keď bude Mesiac so Saturnom v ascendente….)

Čin. Vykonať nejaký čin. Vykonať aktivitu. To je to, čím by sme dokázali zmeniť svet. Aktivita jediná je liekom na pochybnosti, strach a výhovorky. Aktivita môže vypnúť nášho vychytralého vnútorného hovorcu, ktorý nás drží pod pokrievkou.

Odhaľujúc vlastné inteligentné výhovorky sa znova vraciam k primitivizmu a akonáhle si priznávam lenivosť, a pohodlnosť, alebo aj strach, zahanbím sa sama pred sebou, vstávam a urobím presne to, čoho sa tak obávam. Jedna z posledných skúseností sa týkala práve karate. Dlho som v sebe polemizovala prečo a ako, kým som sa jednoducho nevzala, nezbalila kimono a nezačala cvičiť.

Je to už tretí mesiac a je to SUPER. Som taká rada, že som vykonala akciu. Vyhrala som nad inteligentnými výhovorkami, strachom a pochybnosťami. Keď sa pozriem späť už chápem, že boli nereálne, ani opodstatnené. Štve ma len to, že ma držali tak dlho. Už ma nenapália. Každá ďalšia takáto skúsenosť buduje silnejšiu sebadôveru v každom človeku. My inteligenti vieme zmeniť svet. Zmenou nášho prístupu. Kašlime na polemiky a proste buďme blbci. Plní sebadôvery a aktívnych činov.


  • Autor: Ing. Katarína Gavurová
  • Zdroj: www.somzena.sk
  • Zdroj obrázkov: pixabay.com