Možno, že aj Vy ste si všimli, že veľké množstvo ľudí okolo nás sa neustále na niečo sťažuje. Ponosujú sa na to, ako im je zle, ako im v živote neustále niečo chýba, prípadne na to, ako im stále niekto ubližuje. Často sa mi stáva, že sa pri niekom pristavím, opýtam sa ho, ako sa má a tento človek v okamihu spustí jeden katastrofický scenár za druhým o tom, ako ho všetko ničí. Akoby sa mnohí z nás vôbec nevedeli tešiť z toho, že majú možnosť žiť a vychutnávať si všetko, čo nám táto nádherná skúsenosť a planéta ponúka.

Mnohí z nás sú tak pohltení vo svojich každodenných problémoch a nárekoch, že pre tieto slzy obete nedokážu vidieť všetku tú nádheru okolo nás. Od týchto ľudí potom často počujeme, ako im osud nadelil takú alebo onakú krivdu a negatívne skúsenosti. V tomto bode by som sa chcela zastaviť a povedať toľko, že v skutočnosti neexistujú negatívne alebo pozitívne skúsenosti. Tieto vlastnosti im prisudzujeme len my sami. Dobre to vidieť na príklade, kedy hovoríme, že všetko zlé je na niečo dobré. Je to skúsenosť, ktorá sa v danom momente môže javiť ako negatívna, avšak po určitom čase alebo širšom zhodnotení ju vidíme ako pozitívnu. 

Vrátim sa však ešte k téme vinníka za nespokojné životy. Niektorí z nás sú ešte konkrétnejší a za vinníka presne označia svojich rodičov, partnerov, starých rodičov, alebo obviňujú zo svojich nezdarov krajinu, v ktorej žijú, zemepisné podmienky, kultúrny či politický systém a takto by som mohla pokračovať ešte ďalej. Je Vám to tiež povedomé? Títo ľudia veľmi pravdepodobne nebudú čítať články, ako je tento, aj keď by bolo moje najvnútornejšie prianie, aby sa tieto slová dostali ku všetkým. Ak aj Vy pri ich čítaní pocítite odpor, je to zároveň priestor zamyslieť sa nad tým, či sa to náhodou netýka aj Vás.

Nie sme žiadne obete

Už len to, že sme tu a žijeme, je samo o sebe ten najkrajší dar, aký môžeme dostať. Niektorí z nás sa nachádzajú v lepších materiálnych podmienkach, iní v horších. Niektorí žijú v krajinách, kde panuje mier, iní v takých, kde denno denne čelia bezprostrednému ohrozeniu svojho života a životov svojich detí a blízkych. Pre každého z nás je aj napriek tomu úžasným darom už len samotný život. Vždy ráno, kedy sa nás dotkne teplo slnečných lúčov, je pre každého z nás neuveriteľným zážitkom.

Každý človek, ktorého počas dňa stretneme, nám prináša do života určitú správu a tieto informácie sú pre nás dôležitými lekciami. Večerný západ slnka nás potom po celom dni nabíja neuveriteľnou energiou a poskytuje nám priestor na sumarizáciu uplynulých hodín. Nájdite si čas a pozorujte ho každý deň, nabije Vás nesmiernou silou a vnútorným pokojom. Odovzdajte sa naplno tomuto úchvatnému zážitku plného mieru a povzbudenia. Každý deň predstavuje neopakovateľnú príležitosť zmeniť to, čo sa nám nepáči a tešiť sa z toho, čo máme k dispozícii. Všetci sa rodíme ako malé bezbranné deti a postupne získavame skúsenosti, ktoré v živote potrebujeme. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, všetci sem prichádzame s rovnakou možnosťou slobodnej voľby. Nezáleží na tom, v akých podmienkach sa nachádzame, aké máme pohlavie, na farbe pleti či vierovyznaní a nezáleží ani na tom, čo sa nám na tom všetkom nepáči. Každý z nás má totiž obrovskú moc rozhodnúť sa, že to, čomu čelí a čo ho obklopuje, zmení.

Umenie vidieť krásu a príležitosť

Keď pochopíme, čo všetko si my sami môžeme zvoliť, otvoria sa pred nami skutočné brány možností. Mnohí ľudia so mnou nebudú súhlasiť, počúvam to pomerne často. Každý nemá rovnaké možnosti, ja som sa narodil vo svete chudoby a mám takú farbu pleti, alebo onaké vyznanie a postihlo ma také alebo onaké nešťastie či toto mi dali alebo nedali moji rodičia. Na celom svete však v histórii nájdeme množstvo úžasných príkladov, ktoré nám ukazujú iní ľudia pochádzajúci z rovnakých podmienok, ktorí sa dokázali oslobodiť z pút obete a zvolili si šťastie, radosť a lásku. My sme totiž mocnejší, ako si väčšina z nás vôbec dokáže predstaviť. Základ spočíva v tom, že sa začneme milovať, vážiť si sami seba, rešpektovať naše potreby a naše právo na to, aby sme boli šťastní. Prečo si mnohí z nás myslia, že by niekto chcel, aby ste sa sem narodili a boli nešťastní? Neviem, ako Vám, ale mne to nedáva žiadny zmysel. Každý z nás je jedinečný a zaslúži si to najlepšie.

Krása je vo všetkom a čaká len to, kedy ju objavíme či zbadáme. Ranný východ slnka, rozviknutý kvet, dozretý plod, malá láskavosť od suseda, ktorý nám ráno cestou do práce otvorí dvere, jemný úsmev pani, ktorú stretávame denne cestou do školy. Nepoznáme sa, ale toľkokrát sme sa už stretli, že si začíname vymieňať úsmevy a tak si navzájom zaželáme dobré ráno i dobrý deň. Malé gesto od kolegyne, ktorá piekla koláče a telefonát od starých rodičov, ktorí Vás nadovšetko milujú. Toto všetko a o mnoho mnoho viac nám ponúka život a my sa z toho môžeme každý deň tešiť. Keď si pripustíme, že to dokážeme a že si to zaslúžime, začnú sa v našich životoch diať malé zázraky. Tento pocit však musí byť skutočne presvedčivý a musí byť nasledovaný odhodlaním a určitými krokmi. Nie je možné byť úplne pasívny a čakať doma v kutici na zázrak. Je tiež podobné sledovať prichádzajúce príležitosti a porozumieť im, aby sme ich mohli nasledovať. Porozumieť tomu, že sú tu pre nás a čakajú na tom, kým ich uchopíme.

Sloboda a zodpovednosť ako kľúč

Už mnohokrát som o tom písala a toto je opäť ten najpovolnejší priestor, v rámci ktorého obraciam pozornosť smerom k slobode a zodpovednosti. Uvedomenie si našich možností a sily, ktorú každý z nás nosí sám v sebe a slobodnej voľby, nás totiž privádza k ďalšiemu bodu. Začíname byť slobodnejší. Tento pocit možno prirovnať k úžasnej nespútanosti, zakvitnutej a voňavej lúke, po ktorej kráčame s bosími nohami dotýkajucimi sa trávy a sviežich kvetov, pričom miestami sa nám môže zdať, že sa dotýkame neba aj Zeme zároveň. Súčasťou celého tohto procesu je však jedna veľmi dôležitá vec a tou je zodpovednosť. Slobodnou voľbou meniť naše životy totiž preberáme zodpovednosť sami za seba a svoj život a uvedomujeme si, že sme zodpovední za všetko, čo sa nám v našom živote deje, čo si sami vytvoríme.

Už žiadni rodičia, starí rodičia, svokra, exmanžel či akýkoľvek politický systém – sme to len my sami, kto je kapitánom lode predstavujúcej náš život. Áno, takú moc máme. Každý z nás. Sme pritom zodpovední za všetko, čo si pre seba vytvoríme, či sa nám to páči alebo nie. V tomto momente máme však opäť možnosť slobodnej voľby vzdať sa tohto práva a vrátiť sa do komfortnej zóny obete a nikto nám to nemôže vziať. Na druhej strane stojíme predo dvermi plných tých najúžasnejších dobrodružstiev, ktoré keď otvoríme, naplnia naše životy skutočnou radosťou, šťastím a láskou. Výzvy sa nikdy neskončia, je však na nás, ako sa na ne budeme dívať. Budú pre nás predstavovať príležitosti k zlepšeniu alebo nás budú unavovať a otravovať?  Každý z nás má slobodnú voľbu. Čím skôr to pochopíme a vystúpime na kapitánsky mostík, tým skôr sa naše životy začnú meniť podľa našich predstáv. Už viac nebudeme obeti, ale kapitáni, ktoré pevne zovierajú v rukách svoje kormidlo a preberajú zodpovednosť za smer svojej cesty.

Niekoľko slov na záver

Želám nám všetkým v tomto nádhernom predvianočnom období, aby sme boli šťastní, mali radosť zo života a možno prehodnotili naše doterajšie životy a zmenili ich k lepšiemu. Keď začneme milovať sami seba, rešpektovať naše vlastné potreby a správať sa sami k sebe s láskou, rešpektom a úctou, stane sa zázrak. Začneme sa takto správať správať aj k ostatným ľudom a iným bytostiam okolo nás. Chce to však v prvom kroku uvedomenie si práva na toto všetko a vlastnej sily, pomocou ktorej to dokážeme. Pri tom všetkom nesmieme zabudnúť na to, že preberáme zodpovednosť za všetko, čo sa okolo nás deje a čo si sami tvoríme. Niektorým z nás to možno nebude dávať zmysel, čo je však úplne v poriadku. Každý z nás sa pokojne môže vrátiť k životu, ktorý mu najviac vyhovuje. Najúžasnejšia na tom  všetkom je skutočnosť, že vždy máme slobodnú voľbu. V tomto predvianočnom čase mnohí z nás hovoria o súcite a pomoci iným. Táto cesta je nádherná a začína najprv u nás samotných. Pomôžme najprv sami sebe a potom budeme schopní pomôcť aj iným.