Nie tá častokrát dokonale vyzerajúca ilúzia života na sociálnych sieťach, ale ten reálny. Už si nekladiem otázku, prečo zase ja, prečo sa mne toľko toho v živote stalo. Život človeku naloží asi toľko, koľko unesie. A koniec koncov, nik z nás nevie, čo ho ďalej v živote čaká.
Nič netušiaca niečo pred vyše dvoma mesiacmi som sa zobudila do pekného slnečného dňa, cítiac sa nie príliš najlepšie, no pripisovala som to ťažkému pracovnému víkendu (otvárala sa Optika v Bratislave, fotila som okuliare, písala a pripravovala články, fotila, vybavovala veľa objednávok,…). Onedlho som sa však ocitla na pokraji života a smrti…

Keď sa bojíš o svoj život

Najhoršia fyzická bolesť, že až nemocničná dlážka bola pod mnou mokrá od potu, sa nevyrovnala tej psychickej bolesti zo strachu o moju lásku v brušku. Tehotenstvo bez jediného problému, a práve počas neho sa mi vrátili moje zdravotné problémy spred dvanástich rokov.

Zamýšľam sa nad tým, že koľkokrát som tu už nemala byť, no Boh mi vždy dá ďalšiu šancu. (V minulom článku som písala, že si myslím, že Boh si berie k sebe len dobrých a šikovných mladých ľudí, takže už viem, kde to viazne. ? – to berte len ako vtip. )

Keď som pomaly zamdlievala od bolesti, vravela som Bohu, nech trpím ešte tisícnásobne viac, len nech zachráni moju malú lásku. Strašne moc mu ďakujem, že sme to prežili, že mi dal dar života a lásku v brušku a utvrdil ma v tom, čo v živote je naozaj PODSTATNÉ, lebo niekedy, teda asi aj často na to zabúdam a som zlý človek a nevážim si, čo všetko v živote mám…

Na margo toho, žiaľ, v Čadci máme veľmi zlú nemocnicu, v nej sa dávnejšie začali moje problémy. Nechcem nikoho očierňovať, necítim voči nikomu hnev, no o nič nesnažiaca sa mladá doktorka z pôrodníckeho mi kázala čakať do rána so slovami, nemôžem pre vás nič viac urobiť, objednali sme vás ráno na sono, no rána by sme sa už nedožili! Rovnaký prístup bol aj z chirurgického oddelenia, hoci som im viackrát opakovala, že presne viem, čo mi je, že sa mi to už raz stalo- išlo o závažnú diagnózu, pri ktorej sa musí urýchlene konať (a nemýlila som sa, moje slová sa potvrdili). Nikto však urýchlene neriešil…- píšem to tu len preto, aby ste mali predstavu, ako to môže v niektorých nemocniciach v SR žiaľ funguje. A rovnako “ďakujem” patrí doc. MUDR. Dokušovi, ktorý nás odmietol prijať do UN v Martine, hoci vedel, že v hre sú dva životy, predovšetkým život môjho dieťatka,pre ktoré by perinatologické centrum práve v Martine bolo nevyhnutnosťou.

Nerozumiem, prečo niektorí ľudia robia povolanie lekár- lebo rodičia chcú mať z nich lekárov? Aj zo mňa veru chceli mať lekárku, len byť lekárom skôr poslanie, ako práca a musí to byť obdivuhodná osobnosť!
Našťastie v Žilinskej fakultnej nemocnici je špičkový primár a celý tím chirurgického oddelenia, ktorý nás zachránil a tiež úžasná asistencia z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Tak sa zamýšľam, že práve takýto ľudia, lekári, by mali byť odmenení za svoju prácu najviac, a nie politici, ktorí robia pre celé ľudstvo viac škody, ako úžitku. Veď aké náročné musí byť zoperovať viac vecí naraz, už len rozrezať brušnú dutinu a nezasiahnuť pri tom do bábätka.

I keď žijem v každodennom strachu, no každý deň som šťastná a vďačná Bohu že žijeme. A čo prežíval manžel, asi písať nemusím a v podstate to ani tak doteraz úplne neviem, lebo niektorá bolesť slovami opísať nejde…

život bolí

Nikdy nevieš čo sa môže stať

Neviem, čo sa ešte udeje a ako to všetko dopadne, ALE TO NEVIE ANI ZDRAVÝ ČLOVEK, KTORÝ MÁ BEZPROBLÉMOVÝ ŽIVOT! Veď predsa v kníhe kníh sa píše: „Preto bdejte, lebo neviete dňa ani hodiny.“

A tak ja sa zas snažím byť zas aspoň o kúsok lepší človek a chcela by som byť aspoň pre niektorých ľudí nápomocná, lebo nakoniec, sú ľudia, ktorí trpia oveľa viac a touto cestou, by som chcela pomôcť mojej mladej dobrej a krásnej kamarátke Mirke Chrastinovej z Čadce. Presne 2 dni ako sa mi toto stalo, som navštívila Mirku, ktorá má nevyliečiteľnú chorobu sklerózu multiplex v ťažkej forme. Mirka je tiež dôkazom toho, že človek nepozná deň ani hodinu, kedy sa všetko zmení. Ešte pred pár rokmi bola plná života, študovala vysokú školu, mala priateľa, cez leto si bola zarobiť na brigáde v ČR, kde z ničoho nič odpadla a domov na Slovensko sa už po svojich nohách nevrátila, rovnako stratila dočasne i reč, musela sa opäť učiť chodiť, už len s pomocou bariel a rozprávať. Keď mi s jej maminou rozprávali, aké trápenie ju nasledovalo, srdce mi pukalo. Vieme si vôbec predstaviť, že človek príde bez tušenia z ničoho nič o to najvzácnejšie čo má a kvázi o všetko?

Mirka má len 32 rokov a už je roky invalidnou dôchodkyňou, jej mama je po infarkte a jediným živiteľom rodiny je jej otec. Mirka sa nikdy nevylieči definitívne, avšak existujú lieky FAMPYRA, ktoré žiaľ náš štát neprepláca (ďakujeme politici)! , ale tieto lieky jej pomáhajú zmierniť jej ťažkosti. Jedno balenie stojí 390€, žiaľ Mirka si ho nemôže dovoliť platiť, vždy sa zorganizujú nejaké charitatívne zbierky, no nateraz má lieky už len na posledné 3 dni…
Preto aj vás ešte chcem takouto cestou poprosiť. Drahé čitateľky, pomôžte aspoň minimálnou sumou, ak sa vám dá. Keby každý človek, čo si prečíta tento článok prispel aspoň eurom, verím, že by sa vyzbieralo aj na 4 balenia lieku FAMPYRA, budúci rok už máme pre Mirku pripravenú každoročnú zbierku na núkup liekov.

Ľudia, nebuďte ľahostajní voči trápeniu iných, 2 dni predtým ako sa mi to stalo, som práve navštívila Mirku a v tehotenstve o to viac, keď je žena rozcitlivená, som mala čo robiť aby som sa pred ňou nerozplakala, keď ma hladkala po brušku a zamýšľala som sa, aké je to v živote nespravodlivé, že ja mám všetko šťastie sveta, lebo mám hlavne zdravie a budem mať vlastnú rodinu a ona nemá a nebude mať už na tomto pozemskom živote už nič. A že by som prijala nejaké trápenie, ktoré by pomohlo zmierniť jej ťažkosti a bolesti a ono to možno na seba nenechalo dlho čakať. (Na hodinách náboženstva na základnej škole nás katechétka učila, že keď človek prežíva bolesti a trápenia, pomáha zmierňovať trápenie iným ľuďom, tak od detstva mám túto myšlienku v hlave.

Neviem, či by som napísala tento príbeh na blog, keby som sa dnes neskontaktovala s Mirkou, lebo naposledy, keď som ju navštívila, jej môj švagor priniesol 2 balenia liekov z benefičného koncertu a tak som mala vyrátané, že by jej mali do konca augusta vystačiť.

Mirka má zriadený oficiálny účet, ktorého finančné prostriedky sú použité výhradne na nákup lieku FAMPYRA a číslo účtu v IBAN formáte je :

SK56 7500 0000 0040 0872 4925 BIC kód pre prevod zo zahraničia je: CEKOSKBX .

A tu nájdete viac informácií o Mirke i potrebné kontakty a ináč, možno si ju aj pamätáte z relácie Modré z neba.
https://www.zalezinam.sk/projekty/plus-pre-zeny//studentka-mirka-so-sklerozou-multiplex/201700123
https://www.ludialudom.sk/vyzvy/

ĎAKUJEM VÁM.
P.S.: Len málinko k blogovému outfitu, ten teplákový komplet je z mojej vlastnej kolekcie oblečenia vlastnej značky, ktorá sa šije na Slovenku a objednáte si ho už len vo veľkosti XS/S v mojom e-hope www.ciapkovo.sk .

život