Mnohí z nás si už všimli a uvedomujú si množstvo rôznych pozitívnych zmien, ktoré sa odohrávajú v súčasnej dobe. Stále viac ľudí túži po väčšej vzájomnosti a spolupráci v mieri, harmónii a láske. Všetky tieto zmeny môžeme sledovať tak vo veľkom, ako aj v malom. Mnohí z nás sa stále viac venujú sebarozvoju a snažia sa vnímať veci v sebe aj okolo seba celým svojím srdcom. Uvedomujeme si pritom, že dostatok sebalásky, sebarešpektu a sebaúcty sú tie najdôležitejšie kľúče, ktoré nám otvárajú brány k spokojnosti a skutočnému naplneniu. Pri prechodoch týmito pomyslenými bránami si postupne čistíme všetko, s čím vnútorne neladíme a rôzne toxické prejavy správania v našich životoch viac nie sme ochotní tolerovať.

Negatívny pohľad na seba

Každý z nás, kto už raz pocítil skutočnú lásku k sebe samému a rešpektuje sám seba, postupne prestáva tolerovať akýkoľvek negatívny pohľad na seba. Ak sa úprimne milujeme, staráme sa o naše najvnútornejšie potreby a robíme veci, ktoré nás tešia a napĺňajú radosťou, šťastím a pozitívnymi myšlienkami. Dalo by sa povedať, že v tomto stave dokážeme vo všetkom vidieť niečo krásne a každú negatívnu situáciu obrátiť na pozitívnu. Vieme tiež, že naše pozitívne myšlienky a presvedčenia sa budú rovnakým spôsobom odrážať v našej realite. Na celý tento proces sa veľmi tešíme a prechádzame ho s radosťou a vďačnosťou. Nesúdime a netrestáme sa za zdanlivé pochybenia a zlyhania, pretože vieme, že všetky tieto lekcie v sebe ukrývajú hlbokú múdrosť a cennú skúsenosť, ktorou si potrebujeme prejsť. Ak sa nám v živote niečo nepáči, vieme, že je to len náš vlastný negatívny odraz, ktorý dokážeme len my sami transformovať na pozitívny.

Milovaná zóna pohodlia

Keď sa poobzeráme okolo seba a lepšie sa pritom zahľadíme, zistíme tiež, že mnohí z nás postupne opúšťajú miesto označované ako zóna pohodlia. Je to krásne a utešené miesto, na ktorom už všetko poznáme, milujeme to tam, sme tam spokojní a cítime sa na ňom príjemne a bezpečne. Aj napriek všetkým vymenovaným benefitom však pre nás nie je vhodné na dlhodobý pobyt. Ak totiž prebývame príliš dlho na jednom mieste a nehýbeme sa, tak stojíme – stagnujeme. Takýto stav nás nikam neposúva a pre nikoho z nás nie je prirodzený. Život je neustála zmena, charakterizuje ho pohyb v nás aj okolo nás.

Ak nespoznávame nové veci a nezískavame nové skúsenosti, dostaváme sa do bludného kruhu stagnácie, z ktorého nás môže vyviesť von iba naša úprímná snaha o opustenie tohoto miesta. Mnohí z nás sa v súčasnosti nachádzajú vo svojej komfortnej zóne a rozhodli sa v nej zotrvávať. Je to ich slobodná vôľa, ktorú treba rešpektovať. Tí z nás, ktorí sa skutočne milujú a sami seba rešpektujú však vedia, že cesta ku šťastiu, spokojnosti a naplneniu sa začína opustením zóny pohodlia. Na chvíľu si v nej môžeme oddýchnuť a pripraviť sa tak na ďalšie objavovanie. Možno tiež povedať, že komfortná zóna je prekrásne miesto, nič živé v nej však nerastie. Toto prirovnanie tak nádherne vystihuje skutočnú podstatu tohto miesta.

Snaha vtesnať sa do zažitých štruktúr

Každý z nás je unikátny a rovnako jedinečné sú aj naše životy a jednotlivé potreby, ktoré na našej ceste napĺňame. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa väčšina z nás necíti dobre pri snahe stotožniť sa alebo vtesnať sa do zažitých spoločenských štruktúr a vzorcov správania. Každý z nás je tvorcom svojej reality a má nadanie na niečo iné. Pri budovaní vlastného chodníka šťastia by sme sa tak mali naučiť dôverovať vlastným inštinktom a pocitom a tie potom nasledovať.

Tieto pocity nám vždy správne prezrádzajú, či je naša cestá dobrá a náš prejav vhodný. Ak to tak nie je, odrazí sa to v našej realite v podobe negatívnych situácií a naopak. Nasledovanie vlastnej intuície je aj kľúčom k naplneniu a vytváraniu zdravých vzťahov naprieč celým naším životom. Tí z nás, ktorí už nastúpili cestu lásky, milujú posúvanie svojich hraníc a limitov. To je tiež ďalší dôvod, prečo sa nám vytvorené spoločenské štruktúry často zdajú rigidné, nepružné a obmedzujúce. Tí, ktorí úprimne milujú a ctia sami seba, pristupujú s rovnakou láskou aj k ostatným ľuďom, plne rešpektujú vlastné potreby a hranice, ako aj potreby a hranice ostatných ľudí a iných bytostí.

Práca, ktorá nás nenapĺňa

Mnohí z nás ešte stále trávia celé dni v práci a prácou, ktorá ich vôbec neteší, nebaví a nenapĺňa. Spolu s tým sme zároveň presvedčení o tom, že nejakým spôsobom si musíme zarobiť na svoje živobytie a zaplatiť svoje účty. Tak to však nemusí byť. Každý z nás je jedinečný a môže sa venovať tomu, čo ho napĺňa, je pre neho zmyslupné a napĺňa ho to radosťou i spokojnosťou. Všetci máme túto možnosť, nie je to len výsadou vyvolenej skupiny ľudí.

Keď sa začneme úprimne milovať a rešpektovať, začneme si uvedomovať, že nemôžeme byť na seba takí zlí, aby sme sa nútili tráviť život niečím, čo nás nikam neposúva, nenapĺňa, sťahuje dolu alebo ničí. Jednoducho to nejde, cesta späť už neexistuje. Možno sa začať pohybovať len smerom vpred a s láskou a trpezlivosťou postupne hľadať novú cestu, na ktorej sa budeme venovať tomu, čo nás teší a robí nám radosť.

Kým sa na túto cestu dostaneme, zrejme budeme musieť prekonať množstvo rôznych aj zložitých prekážok. To je pravdepodobne aj jeden z dôvodov, prečo sa mnohí z nás radšej uspokoja so stagnáciou, prácou a činnosťami, ktoré ich nenapĺňajú. Táto disharmónia sa však skôr či neskôr prejaví v našom živote a bude nás nútiť zmeniť smer, pretože stagnácia pre nás jednoducho nie je prirodzená.

Zanedbávanie starostlivosti o zdravie

Ak sa chceme cítiť skutočne dobre a príjemne, je potrebné si uvedomiť, že všetko sa začína a končí u nás. Len my sami sme totiž zodpovední za našu fyzickú a duševnú kondíciu, pričom jedna nie je oddelená od druhej a vzájomne sa ovplyvňujú. Je tak plne v našej zodpovednosti a moci starať sa o vlastné zdravie, a to po fyzickej, psychickej aj emocionálnej stránke. Vo všetkom je vždy potrebné hľadať rovnováhu.

Je dôležité dopriať si dostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu, v prírode, ako aj konzumovať zdraviu prospešné a výživné potraviny. Ak máme možnosť, najlepšie sú pre nás tie, ktoré si aj sami dopestujeme a ktoré rástli na slniečku. Ani zmeny na tomto poli sa však nedostavia z noci do rána. Dôležité je preto postupovať krok po kroku, uskutočňovať ich postupne a netlačiť pritom na seba. Mnohé vzorce správania, spoločenské štruktúry a iné presvedčenia boli po dlhú dobu pevnou súčasťou našich životov a väčšina z nás vyrastala v presvedčení, že sú jediné a správne. Treba si preto dopriať čas na ich postupnú zmenu a prijatie nových.

Manipulatívne vzťahy a snahy o kontrolu

So sebaláskou, sebarešpektom a sebaúctou je úzko spojená aj milovaná sloboda vo všetkých aspektoch nášho života. Ak máme pri sebe priateľov, blízkych, rodinných príslušných, známych, kolegov, partnerov, nadriadených pracovníkov alebo kohokoľvek iného, kto sa akýmkoľvek spôsobom snaží kontrolovať náš život a manipulovať s nami, je to pre nás minimálne signál zbystriť pozornosť.

Ak tieto pokusy pretrvávajú po dlhšiu dobu a aj napriek našej snahe eliminovať ich, neutíchajú, väčšinou nám neostáva nič iné, ako sa s týmito ľuďmi rozlúčiť a popriať im do ďalšieho fungovania veľa lásky a šťastia na ich vlastnej ceste. Je to tak preto, že ak sa úprimne milujeme a rešpektujeme, nemôžeme dovoliť nikomu, aby nám ubližoval a obmedzoval našu slobodu – ani sami sebe. Zároveň rešpektujeme a milujeme aj iných, preto im želáme na ich životnej ceste len to najlepšie. Dôležité je odpustiť sebe samým aj všetkým ostatným a nepestovať v sebe žiadne negatívne pocity spojené s ukončenými vzťahmi. V určitom bode vývoja aj títo ľudia sami prídu na to, že nemôžu takýmto spôsobom zasahovať do života iných a obmedzovať ich slobodu.

Lenivosť a pohodlnosť

V súčasnej dobe charakterizovanej dynamickým rozvojom technológií mnohí z nás dovolili smartfónom, tabletom, počítačom a televízorom, aby sa doslova stali našimi osobnými zabávačmi. Väčšinou si pritom vôbec neuvedomujeme, koľko drahocenného času nám táto zdanlivo neškodná zábava zaberá, ani nebezpečnú pascu, do ktorej pritom upadáme. Mnohí z nás sami seba presviedčajú, že čas strávený na týchto zariadeniach využívame zmysluplne a prináša nám osoh.

Bohužiaľ, pri skutočne úprimnom pohľade a zhodnotení zistíme, že vo väčšine prípadov je to len obyčajný sebaklam. Mnohí z nás strácajú motiváciu pracovať na sebe, zaoberať sa vlastným životom, pretože je jednoduchšie a pohodlnejšie sadnúť si za počítať, tablet, vziať si do ruky smartfón alebo si zapnúť televíziu a nechať sa zabávať rôznymi vonkajšími podnetmi. Niektorí z nás len vymenili televíziu za sociálne médiá a ďalej takto sledujú životné príbehy iných ľudí. Nie je to však nič iné ako márny pokus o únik pred sebou samým. Táto zábava dokonale odpútava našu pozornosť a my sa tak nemusíme zaoberať často nepríjemnými pohľadmi na vlastný život. V našom najhlbšom vnútri totiž veľmi dobre vieme, že väčšinou tam objavíme množstvo vecí, ktoré nás v prvom momente nepotešia a my sa budeme musieť začať zamýšľať aj nad tým, že strojcom našej reality sme len my sami. Nikto iný len my sami s tým potom musíme začať niečo robiť.

Ak sa však milujeme a pristupujeme k sebe s láskou, rešpektom, úprimnou vďačnosťou a cťou, nedovolíme si upadnúť do tohto sveta stagnácie, zdanlivej zábavy, kontroly a manipulácie. Nikto z nás v skutočnosti nechce žiť život niekoho iného, pretože milujeme ten vlastný. Milujeme každú chvíľočku nášho života, milujeme všetko okolo nás, všetkých ľudí a iné bytosti, milujeme našu slobodu a všetko, čo si vytvárame a tešíme sa na všetko, čo je a bude, na všetko, čo sa naučíme, na všetky nové zážitky a skúsenosti.

Nevybrať si cestu lásky a šťastia

Príliš mnoho ľudí tiež ešte stále zotrváva v podmienkach, ktoré sú pre nich nevyhovujúce a nevhodné. Pravdou však je, že každý z nás si zaslúži len to najlepšie. Prečo teda akceptujeme všetky tie nevyhovujúce a ubíjajúce okolnosti a podmienky? Je to preto, že sa dostatočne nemilujeme a málo sa rešpektujeme. Mnohým z nás bolo už od útleho veku vštepované presvedčenie o tom, že takáto sebaláska, rešpekt a úcta voči sebe samému je sebecká, egoistická a nevhodná.

Niet sa potom čo diviť, že mnohí z nás sa nedokážu skutočne milovať a nerešpektujú svoje vlastné potreby. V tomto bode tak vyvstáva otázka, ako môžeme skutočne milovať, rešpektovať a ctiť kohokoľvek iného, keď to nedokážeme u seba. Pozrieme sa na tento príklad v praxi. Môže akýkoľvek učiteľ učiť niečo svojich žiakov, čo sám nevie? To, čo nemáme my sami, nevieme a nemôžeme odovzdať ani iným a tu niekde sa potom začína celý tento bludný kruh, z ktorého sa len ťažko a postupne učíme vychádzať von. Veľkú úlohu pritom zohrávajú aj rôzne druhy strachu, obáv a tiež už spomínanej pohodlnosti.

Treba si preto uvedomiť, že všetko sa začína pri nedostatočnej sebaláske, rešpekte a úcte voči sebe samýmu. Ak sa totiž hlboko milujeme, rešpektujeme a ctíme, nedovolíme sebe, ani nikomu inému aby nám ubližoval a s rovnakou láskou, rešpektom a úctou sa následne správame aj ku všektým ostatným bytostiam. Ak sa skutočne milujeme, rešpektujeme a ctíme sa, dokážeme si vždy vybudovať zdravé hranice, cez ktoré k nám už z vonku nepreniká nič, čo by neladilo s naším vnútrom. Už nám nestojí v ceste ani žiaden strach, obavy, lenivosť či pohodlnosť.

Stávajú sa z nás skutočne milujúce a zdravo zvedavé bytosti, ktoré sa každý deň radujú zo života a túto radosť a lásku dokážu celými priehrštiami rozdávať aj všetkým okolo seba. Naším cieľom je pritom rovnováha vo všetkom. Treba si vždy pripomínať, že celý náš život je cesta aj cieľ a nie je to len akési bezduché prežívanie s nádejou, že nás z týchto pomyselných pút a trápení raz niekto iný oslobodí. Nie, nikto to za nás neurobí, môžeme to urobiť len my sami. Mnohí z nás tomu odmietajú uveriť, aj oni však raz na to prídu a nastúpia túto cestu. Všetkým nám želám veľa radosti na našej životnej púti, zdarov a naplnenia pri práci, ktorú si zvolíme a budovaní zdravých i napĺňajúcich vzťahov naprieč celým naším životom