Problémy s peniazmi sužujú ľudí po celom svete. Mnohí túžia po finančnej slobode, no prakticky pre tento cieľ robia len veľmi málo. Medzi týchto ľudí bola ešte donedávna zaraďovaná aj tzv. miléniová generácia mladých ľudí, ktorí boli všeobecne považovaní za veľmi lenivých. Správa Bank of America však v tejto súvislosti mnohých prekvapila.

Výročná správa banky totiž ukázala, že mladý ľudia narodení v 80. a 90. rokoch minulého storočia sú najsporivejšou generáciou, aká tu kedy bola. Keď sa pozrieme na aktuálny vývoj vo svete, každému z nás je zrejmé, že to nebude náhoda. Riaditeľka pre finančné riadenie Sylvie Feist z Bank of America napísala pre webový portál www.entrepreneur.sk tri dôvody, ktoré vedú týchto mladých ľudí k vyšším úsporám.

Technológie

Miléniová generácia už od plienok vyrastala v symbióze s rôznymi modernými technológiami. Je preto pre nich bežnou dennou rutinou využívať tieto nástroje na uľahčenie si každodenného života vo všetkých smeroch. Je pre nich zároveň jednoduchšie získavať rôzne finančné informácie a následne s nimi pracovať. Každým rokom tak silnie trend, v rámci ktorého stále viac ľudí používa digitálne nástroje aj v bežnom živote.

Hlavným cieľom tejto stratégie je uľahčenie plnenia rôznych úloh. Niektorým z nás sa môže zdať, že sú títo ľudia leniví, iní v tom vidia úsporu času, ktorý následne možno využiť efektívnejšie na dôležitejšie a prospešnejšie činnosti. Súčasní zamestnávatelia by preto mali počítať s tým, že milénioví zamestnanci budú mať na nich požiadavky aj v tomto smere. Platí tu totiž rovnica, že čím viac času usporia pomocou využívania technológií, tým viac môžu venovať hodnotnejším činnostiam, ktoré na konci dňa prinesú vyšší zisk aj zamestnávateľom.

Cieľ

Mladý ľudia patriaci do miléniovej generácie sú často označovaní ako jedinci, ktorí chcú vždy dosiahnuť svoj cieľ. Sylvie Feist preto v tejto súvislosti upozorňuje, že aj napriek všeobecne uznávanému názoru, že títo ľudia sú leniví a mnohí z nich žijú na úkor svojich rodičov, je pre nich charakteristické, že si pravidelne stanovujú svoje osobné ciele, ktoré sa snažia naplniť.

Zároveň je pre nich typické, že chcú čerpať všetky dostupné výhody, ktoré im ponúkajú existujúce zamestnanecké programy a využiť všetky príležitosti, ktoré ich stretnú na ich ceste za úspechom. Inými slovami to možno povedať aj tak, že je ich neodmysliteľnou súčasťou snaha vyťažiť z ponúkaného maximum. Na konci všetkého je cieľ maximalizovať ich úspory.

Osobný kontakt

Feist tiež pripomína, že v rámci prieskumu si všimli, že mnohí zamestnávatelia sa zamerali na nárast edukačných aktivít v korporáciách. Je to však vzdelávanie, ktoré je offline a práve preto sa teší veľkej obľube medzi týmito zamestnancami. Zo zverejnených výsledkov zároveň vyplýva, že takáto forma vzdelávania a medziľudského kontaktu má oveľa väčší dosah v porovnaní s online vzdelávaním.

Jedným dychom tu však dodáva, že tento sektor je aj otázkou osobných preferencií. Niektorí ľudia ešte stále uprednostňujú len online vzdelávanie. Správa však možno prekvapivo ukázala, že do popredia sa pomaly dostáva trend nahrávajúci väčšiemu medziľudskému kontaktu. Možno sa časom dočkáme takého trendu aj v iných oblastiach.

Z uvedeného tak vyvstáva zaujímavá otázka, či sa k nám vracia trend podporujúci medziľudský kontakt. Mnohí odporcovia technológií a digitálnych nástrojov nás často presviedčajú o tom, že technológie ničia tento aspekt našich životov. Výsledok tejto správy tak môže poukazovať na fakt, že pravda je iná alebo je ukrytá niekde v strede.