Kvalitné vzdelanie, tvrdá práca v oblasti ktorú človek vyštudoval a ďalšie vzdelávanie, to sú najčastejšie spoločné faktory, ktoré priviedli väčšinu českých a slovenských milionárov k ich bohatstvu.
Vyplýva to z unikátneho prieskumu WEALTH REPORT 2017, ktorý tradične zrealizovala J&T Banka na Slovensku už po šiestykrát. V Česku sa jeho história začala písať o rok skôr.
„K bohatstvu zriedka vedie ľahká a krátka cesta. Aj keď kvalitné vzdelanie a tvrdá práca ešte nie sú zárukou bohatstva, vo výraznej väčšine sú tou základnou podmienkou na jeho dosiahnutie. To je najsilnejšie posolstvo, ktoré každý rok vyplynie z nášho prieskumu,“
uvádza Anna Macaláková, riaditeľka J&T BANKA, a. s., Slovensko.
„Ako privátna banka sa sústreďujeme na veľmi špecifický segment trhu a rovnako ako iné banky musíme poznať správanie, názory a charakteristiky našich klientov. Preto sme pred rokmi začali s týmto prieskumom, ktorého realizácia je vzhľadom na špecifickú klientelu omnoho náročnejšia ako v prípade retailových služieb, a tým je unikátny. Výsledky prieskumu, ktorý ukazuje skutočnosť, búrajú mnohé mýty a je mimoriadne zaujímavé konfrontovať ich so vžitými predstavami o milionároch. Prieskum nám zároveň dáva možnosť sledovať a vývoj správania bohatých ľudí v čase,“
Novým fenoménom u milionárov je najmä trpezlivosť, a to či už pri investovaní, kde stúpa záujem o investície do podielových fondov, akcií a do dlhopisov.
V rodinnom živote sa orientujú na rodinné hodnoty a s pribúdajúcimi rokmi chcú tráviť viac času s blízkymi. Pracovať však plánujú vždy, bez ohľadu na dosiahnutú veľkosť majetku. Prácu totiž nevnímajú ako povinnosť, ale záľubu.
Slovenský dolárový milionár nosí nohavice a má viac ako 50 rokov
Svet dolárových milionárov je u nás stále svetom mužov (96 % SR, 86 % ČR). Priemerný vek milionára je v súčasnosti na Slovensku 52 rokov, v Česku 53 rokov. Mladých milionárov vo veku od 18 do 34 rokov je tak stále len minimum (5 % SR, 3 % ČR).
O tom, že elitný klub dolárových milionárov na Slovensku postupne starne, svedčí fakt, že medziročne stúpol počet milionárov – penzistov zo 4 % na 13 %. Oproti zvyšku sveta, kde vekový priemer milionárov dosahuje 58 rokov, je však náš klub skutočne bohatých relatívne mladý.
Dolároví milionári vďaka tvrdej práci, nie dediči z povolania
Zatiaľ čo predstava bežných ľudí je, že milionári sa dostali k svojmu majetku vďaka dedeniu či úspešným reštitúciám, opak je pravdou. Hlavným zdrojom majetku českých a slovenských milionárov je podnikanie alebo práca pre zamestnávateľa (82 % v ČR, 86 % v SR).
„Väčšina milionárov naštartovala svoje podnikanie v 90. rokoch minulého storočia. Aj vzhľadom na politickú a ekonomickú situáciu u nás nemohli v tom čase počítať s dedičstvom alebo s výraznejším majetkom od rodičov, ako to často vidíme v zahraničí. To, čo dnes majú, si zarobili dlhodobým rozvojom svojho podnikania. Práca je pre nich záľubou. Aj preto sa u nich stretávame s tvrdením, že chcú naďalej pracovať, bez ohľadu na veľkosť majetku. Zároveň si uvedomujú, že zodpovedajú tiež za osudy iných ľudí, rodiny, zamestnancov a ďalších, ktorí profitujú z ich činnosti, a zároveň im vytvárajú stabilné zázemie,“
hovorí Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky.
Úspechy podporené vzdelaním
Absolútna väčšina dolárových milionárov má vysokoškolské vzdelanie, istý čas tretina žila v zahraničí a aktuálne zastáva post majiteľa či konateľa firmy (v ČR 52 %, v SR 54 %). Až ¾ milionárov pracujú odbore, ktorý priamo vyštudovali, alebo v príbuznej oblasti.
Zároveň sa neustále vzdelávajú a absolvujú rôzne jazykové, manažérske kurzy či kurzy osobnostného rozvoja. Rovnako ani bežnej populácii nemožno uprieť snahu po vzdelaní.
Rozdiel je však v tom, že bežná populácia preferuje skôr praktické znalosti a vyberá si skôr kurzy účtovníctva, práce s počítačmi a rôzne školenia, ktoré im pomôžu uplatniť sa na konkrétnom pracovnom mieste.
Dolároví milionári v úlohe rodičov držia deti nakrátko
Ako vyplýva z prieskumu, až 32 % slovenských dolárových milionárov žilo istý čas v zahraničí. Aj preto dnes ochotne podporujú svoje deti v štúdiu na zahraničných školách, motivujú ich k cestovaniu či k získavaniu pracovných skúseností za hranicami domova.
Pri výchove detí kladú vo všeobecnosti dôraz na disciplínu, cieľavedomosť a samostatnosť. Dôležitá je pre nich vnútorná motivácia namiesto vonkajšej kontroly. Jednoducho chcú, aby z ich detí vyrástli skutočné osobnosti so schopnosťou formulovať vlastné názory a vízie.
„Uvedomujú si, že ich deti sú materiálne privilegované, preto kladú dôraz na jasne stanovené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby toto postavenie nezneužívali a poznali hodnotu peňazí. Pripúšťajú však, že vzhľadom na okolnosti nie je pre nich vždy jednoduché nájsť zlatú strednú cestu,“
odkrýva metódy milionárskej výchovy riaditeľka J&T Banky.
Dedenie majetku z generácie na generáciu
Dolároví milionári sa na odovzdanie majetku postupne pripravujú, aj keď vzhľadom na vek to zatiaľ nepovažujú za aktuálnu otázku. Vedia však, že v budúcnosti sa tejto téme nevyhnú.
Takmer polovica z nich (46 % v SR a 43 % v ČR) si zvolí za svojho nástupcu niektoré z detí. V porovnaní so svetom sú slovenskí milionári mladší, a preto sa budú zaoberať otázkou dedičstva neskôr.
Slovenskí dolároví milionári preferujú dlhodobé investície do podielových fondov a do akcií
Potenciál investícií vidia českí a slovenskí milionári odlišne. Česi v súčasnosti veria, že sa im peniaze najviac zhodnotia investovaním do stavebných pozemkov (38 %), rezidenčných nehnuteľností (33 %), poľnohospodárskej pôdy (28 %) a do start-upov (27 %).
Slováci, naopak, za zaujímavejšie považujú investície do akcií zahraničných firiem (32 %), alternatívnych investícií (24 %), nákupu poľnohospodárskej pôdy (21 %) a do korporátnych dlhopisov (21 %). Naopak, obe skupiny už nepriťahujú nákupy firiem, ktoré pre nich boli v minulosti atraktívne.
S vekom stúpa trpezlivosť pri zhodnocovaní peňazí. Aj preto dolároví milionári čoraz viac investujú do podielových fondov a do dlhopisov, ktoré im prinášajú atraktívne zhodnotenie voľných finančných prostriedkov.
Až 30 % slovenských milionárov však má približne 51 % svojich investícií v zahraničí. Česi sú v tomto smere opatrnejší a len 15 % z nich sa rozhodlo v zahraničí investovať 30 a viac percent. Rozdiel môže súvisieť s faktom, že Slováci investujú najmä v Česku.
Investície do výskumu sú atraktívnejšie bez účasti štátu
Slovenskí (27 %), ale tiež českí (29 %) milionári sa zaujímajú o investície do technologických inovácií a do výskumu. Zatiaľ čo Česi sú v tomto smere aktívnejší a až 61 % z nich už do rôznych inovačných projektov aktívne investuje, Slováci si skôr o týchto investičných príležitostiach zatiaľ len aktívne vyhľadávajú informácie (58 %).
Ak sa však slovenskí milionári rozhodnú investovať, vyhľadávajú skôr účasť na projektoch spolufinancovaných inými súkromnými subjektmi (77 %). So štátom by sa rozhodlo spolupracovať na takýchto projektoch len 23 %.
Konzervatívne a bezpečne
Rovnako ako v predošlých rokoch, aj v roku 2017 boli respondenti opatrnými investormi, t. j. investormi, ktorí si vyberajú predovšetkým bezpečné investície.
Rizikové investície tvoria cca 20 % ich portfólia. K obozretnosti ich viedla predchádzajúca skúsenosť, teda „zrelá“ životná fáza, v ktorej sa nachádzala väčšina z nich (50 – 59 rokov). Dolároví milionári tiež dbajú na diverzifikáciu svojich investícií.
Spoločenské zmeny nelákajú, očakáva sa stabilita
Dolároví milionári oceňujú najmä predvídateľnosť a nemennosť podmienok. Výrazné spoločenské zmeny ich nelákajú, naopak, sú toho názoru, že vytvárajú napätie.
Od štátu teda tak v Česku (81 %), ako na Slovensku (96 %) očakávajú predovšetkým dlhodobú koncepciu rozvoja, bezpečnosť a dobré podmienky na život aj na podnikanie. Pritom však zostávajú liberálni, pravicovo orientovaní a očakávajú, že štát nebude zbytočne míňať.
Európska únia je slabá a chorá, stále však ekonomicky prínosná
Tak slovenskí, ako českí milionári vyčítajú Európskej únii neschopnosť riešiť vzniknuté problémy. V tomto smere ju považujú za slabú a chorú. Dôsledkom tejto slabosti je podľa ich názoru napríklad neschopnosť čeliť migračnej kríze. Na druhej strane si však milionári z oboch krajín uvedomujú ekonomickú užitočnosť Európskej únie pre ich podnikanie.
Dobročinnosť počas života, aj v závete
Viac ako pätina dolárových milionárov uvažuje, že časť majetku venujú na dobročinnosť. Ak sa tak rozhodnú, preferujú skôr lokálnu (85 % SR, 77 % ČR). Tak slovenskí (61 %), ako českí (67 %) milionári preferujú skôr adresnú pomoc odkázaným, ako príspevok neziskovým organizáciám.
Ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú, že je pre nich náročné orientovať sa v množstve a činnosti týchto organizácií (v ČR 78 %, v SR 80 %). Samotná dobročinnosť nemá len podobu priamych finančných darov, ale je aj vo forme vytvárania špecifických pracovných miest či nákupu výrobkov z chránených dielní.
Nie brexitu, Trump milionárov rozdeľuje
Až 66 % slovenských dolárových milionárov vyjadrilo obavu z výsledku referenda vo Veľkej Británii o začatí tzv. brexitu. Súvisí to s obavami z ďalšieho oslabovania EÚ, ktorá tak príde o silného člena. Na rozdiel od brexitu zvolenie Trumpa a jeho administratívy polarizuje milionárov.
Približne tretina z nich vníma jeho zvolenie za prezidenta USA ako investičnú príležitosť, rovnako veľká skupina však túto skutočnosť vníma negatívne a takmer tretina oslovených sa k téme nevedela alebo nechcela vyjadriť.
