Ak chceme rozlúštiť hádanku, kto je pravým ničiteľom našich úspechov, mali by sme si najprv definovať význam tohto často skloňovaného termínu. Úspech možno v tom najširšom zmysle vnímať ako čokoľvek, čo nás v živote robí šťastnými, spokojnými a naplnenými. V takomto ponímaní ho môžeme spájať s akýmkoľvek želaným pozitívnym výsledkom.

Úspech znamená pre každého z nás niečo iné. Každý z nás je unikátny a presne také jedinečné sú aj naše jednotlivé potreby, priania, sny a vytúžené úspechy. Kým pre niektorých z nás stelesňuje úspech napríklad vysoko prosperujúci podnik, dosiahnutý stupeň vzdelania, určité pracovné zaradenie. Alebo zamestnanie v konkrétnej vybranej spoločnosti, iní považujú za úspech dobré a zdravé vzťahy s priateľmi, rodinou alebo pokojné pracovné prostredie, skrátený pracovný úväzok či akúkoľvek slobodu v rozhodovaní.

U nás sa to začína aj končí

Obrovské úskalie však spočíva v tom, že mnohí z nás sa neustále porovnávajú s inými, ktorí sú podľa nás viac či menej úspešní. Často si pritom vôbec neuvedomujeme nastraženú pascu, do ktorej sa v tomto procese porovnávania, hodnotenia a posudzovania, postupne dostávame. Kto určuje, že daný človek je skutočne úspešný? Je to výška nášho príjmu, množstvo priateľov, detí či akékoľvek iné merítko? Neustále sa snažíme hodnotiť, čo je podľa nás lepšie alebo horšie.

Kto je však v skutočnosti povolaný, aby ustanovil presné hodnotiace kritériá? Ak hodnotíme a porovnávame sa s inými, buď sa nad nich povyšujeme alebo sa pred nimi ponižujeme. Ani jedno však nie je pre naše napredovanie a vývoj žiaduce. Ak sa teda chceme tejto pasci vyhnúť, v prvom kroku je potrebné úplne prestať hodnotiť a rozdeľovať veci na dobré a zlé. V ďalšom kroku je nevyhnutné obrátiť náš zrak smerom do nášho vnútra, zamyslieť sa nad našimi vlastnými potrebami, túžbami a oprostiť sa pritom akýchkoľvek porovnaní s inými, súdov a hodnotení. Pero a papier je nestarnúca pomôcka, ktorá nám pomáha položiť všetko na papier, kde veci jasne vidíme čierne na bielom. Tento postup nikdy nesklame a výsledky často veľmi príjemne prekvapia.

Prevzatie zodpovednosti

Pri pohľade na zaplnený papier želaní si väčšina z nás pomaly začne uvedomovať, že množstvo našich túžob po rôznych úspechoch v skutočnosti vôbec neodráža naše najvnútornejšie priania. Keď sa oprostíme od všetkých spoločenských hodnotiacich kritérií a položíme na papier ozajstné vnútorné priania, výsledok nás môže skutočne zaskočiť. Od tohto bodu je následne potrebné odraziť sa a pokračovať ďalej. Nejde to však bez jednej veľmi dôležitej veci – nemôžeme úspešne kráčať celým týmto procesom bez toho, aby sme celkom prevzali zodpovednosť za náš život a bez toho, aby sme pochopili a prijali, že všetko v našom živote je výsledkom nášho myslenia, konania a cítenia.

Zahŕňa to úprimnú ochotu prijať fakt, že nik iný len my sami sme zodpovední za to, čo sa nám deje a zrkadlí v živote. To, čo si prajeme, na čo myslíme, o čom sme presvedčení, čomu úprimne veríme a po čom túžime. To všetko sa nám odráža v našej realite. Ak sa nám naša realita nepáči a nepovažujeme výsledky tejto “práce” za úspešné. Nie sme šťastní, spokojní a naplnení, neradujeme sa, všetko to môžeme zmeniť len my sami.

Začnime sa milovať a krok po kroku s veľkou dávkou trpezlivosti dosahovať ustanovené ciele a úspechy. Nezáleží na tom, čo považujú iní za úspech, dôležité je, aby sme realizovali tie vlastné, ktoré nám prinášajú radosť, lásku, šťastie, spokojnosť a skutočné naplnenie. Tento pocit sa vo veľkej miere podobá plnému poháru, v ktorom sa ligoce chutná, pramenistá a životodarná voda. Takáto tekutina zaženie aj ten najväčší smäd. Ak je však pohár prázdny, nepomôže nám nič a aj naďalej ostaneme smädní. Môžeme sa napiť ponúkaným sladeným nápojom, ktorý náš smäd neuhasí alebo ho uhasí len na chvíľu. Prázdnotu v našom živote v akejkoľvek oblasti tiež môžeme zaplniť len my sami. Nedokáže to ani ten najmilujúcejší partner, dieťa, ani nik iný. Sme to len my sami, kto sú tvorcami našich životov a realít. Čo si želáme, to sa stane.

Tajnička rozlúštená

Môžeme však aj naďalej pokračovať vo vyšľapaných koľajách a kráčať chodníkom, ktorý tak dôverne poznáme. Pokojne môžeme pokračovať v hľadaní vinníka a ničiteľa našich úspechov, túžob a snov v našom okolí, partneroch, deťoch, priateľoch, známych, kolegoch, súrodencoch, rodičoch alebo nadriadených pracovníkoch. Môžeme tiež veselo pokračovať v obviňovaní zlých podmienok, okolností, systémov, krajín, vlád a celý vesmír.

Skutočne každý z nás má slobodnú vôľu a môže si zvoliť akúkoľvek cestu. Rovnako si každý z nás môže zvoliť pohľad do vlastného vnútra, uvedomenie, ochotu prevziať zodpovednosť a vykročenie novým smerom. Každý z nás túži byť šťastný, mať dostatok všetkého, čo k životu potrebuje, po čom túži, a to tak materiálnej, ako aj nemateriálnej povahy, žiť vo fungujúcich a napĺňajúcich vzťahoch, milovať a byť milovaný a venovať sa tomu, čo ho teší a na čo má nadanie. Každý z nás to môže robiť! Je však predtým potrebné prestať sa porovnávať, hodnotiť a posudzovať, pretože to je cesta vedúca späť do bludného kruhu. Je pritom tiež nesmierne dôležité rešpektovať priestor, túžby a potreby iných, aby sme nežiadúcim spôsobom nezasahovali do ich “výsostných vôd”.

Ak totiž uspokojujeme naše vlastné potreby na úkor iných, nebodaj pritom iným akokoľvek ubližujeme, okamžite tým vytvárame neželané disharmónie. Vytvárame tým nový priestor, v ktorom sa nám zobrazí táto disharmónia. Inými slovami, čo sme si vzali na úkor iných, bude vzaté nám a podobne. Takto sa potom točíme v jednom kruhu neúspechov a neželaných situácií. Máme však možno voľby, vždy ju máme! Je tak len a len na nás, ktorým smerom sa vydáme. Skutočného vinníka a ničiteľa nášho šťastia, spokojnosti, úspechov však nikdy nenájedeme vonku. Je totiž len v nás.

Brána k úspechu

Často je veľmi ťažké uvedomiť si a pripustiť si túto skutočnosť a následne ju prijať. Z detstva, od rodičov a celej spoločenskej štruktúry vedome či nevedome preberáme množstvo rôznych vzorov chovania. Riadime sa príkazmi, zákazmi a normami, ktoré vymyslel niekto iný a ktoré veľmi často potláčajú naše prirodzené túžby a najvnútornejšie potreby. Už samotné uvedomenie si tejto skutočnosti nám však otvára brány do sveta plného dobrodružstiev, cez ktorý vedú cesty k nášmu šťastiu, akýmkoľvek životným úspechom a pozitívnym výsledkom. Táto cesta však často býva kľukatá, hrboľatá a plná rôznych výmoľov, ktoré je potrebné najprv opraviť, aby sme sa po nej dostali ďalej.

Často strastiplná jazda po nej si tiež vyžaduje obrovskú dávku sústredenia a trpezlivosti. Pre veľké množstvo nerovností je potrebné zvýšiť obozretnosť a často aj výrazne znížiť zaradenú rýchlosť, aby sme sa neprevrátili alebo nedostali defekt a neostali stáť na jednom mieste. Každý cestovateľ je svojím spôsobom dobrodruh a tak je to aj v našom živote. Je to cieľ aj cesta a mali by sme ho žiť s ľahkosťou vlastnej motýliemu letu a múdrosti sovy. Želám nám všetkým radosť zo života, odvahu vykročiť novým smerom, trpezlivosť pri plnení nastavených cieľov, zbieraní dôležitých skúseností, dosahovaní úspechov, láskavosť voči sebe samým aj iným.

Keď nájdeme toho skutočného “vinníka” v sebe, buďme k nemu vždy zhovievaví, láskaví, nesúďme ho, ani ho nijak nehodnoťme. Dajme mu priestor na retrospektívny pohľad a radostné vykročenie do objavovania nového sveta s láskou, s akou vedieme dieťa, ktoré sa ešte len učí rozprávať či chodiť a my ho pritom s trpezlivosťou opravujeme i podopierame. Takú lásku, nehu a opateru si zaslúži každý z nás a tá nás napokon prevedie aj tými najzložitejšímu skúškami a nerovnými terénmi.