Väčšina z nás sa už niekedy ocitla v situácii, kedy sme mali uprostred určitého diania pocit, že “to nie je ono“. Môže sa to týkať tak našich súkromných sfér, ako aj situácií a vzťahov v profesionálnej oblasti. Tieto okamihy však k nám v žiadnom prípade neprichádzajú náhodou. Ich cieľom je upozorniť nás, že nadišiel čas niečo zmeniť. Mnohí z nás však väčšinou nevenujú dostatočnú pozornosť týmto múdrym varovaniam a aj naďalej odovzdávajú energiu nesprávnym smerom. Čo sa však stane, keď budeme pokračovať v nasledovaní tejto rovnice?

Možno si povieme, že sa to nejako spraví, v “lepšom” prípade z nášho neúspechu a nepohodlia obviníme manžela, manželku, partnera, partnerku, alebo to zvalíme na blížiacu sa krízu stredného veku, hlučného suseda či nefungujúci politický systém. Mnohým z nás pritom ani nenapadne obrátiť zrak smerom dovnútra a začať sa vzniknutou situáciou zaoberať hlbšie. V najhoršom sa uchlácholíme tým, že je to normálne a každý z nás niečo rieši. Zaboríme hlavu do piesku a doslova si počkáme na okamih, kedy si nás rovnaká situácia opäť nájde, avšak s oveľa väčšou intenzitou.

Hlava v piesku

Väčšine z nás nie je veľmi po vôli zaoberať sa nepríjemnými pocitmi, situáciami a vzťahmi. Niektorí z toho majú strach, iní sú takí zaneprádznení rôznymi povrchnými záležitosťami, že hlbší náhľad do vlastného vnútra je pre nich taký vzdialený ako cesta do praveku. Vo všetkých týchto prípadoch tak opäť dostávajú priestor na realizáciu nepríjemné situácie. Začnú sa s hrmotom hlásiť o slovo s cieľom upozoriť nás na to, že danú záležitosť sme doposiaľ nevyriešili a odložili sme ju ad acta (ad acta = odložiť do archívu alebo považovať za vybavené).

Ona však nikam nezmizla. V pomyselnom archíve len drieme a v tichosti tam čaká na svoju ďalšiu príležitosť znovu sa prebudiť a udrieť s ešte väčšou intenzitou. Je pravda, že na hľadanie niektorých odpovedí potrebujeme určitý čas a ten môžeme získať aj takýmto spôsobom.

Prečo sa teda tak moc držíme niečoho, čo už dávno nie je harmonickou súčasťou našich životov? Naše vnútro pritom už dávno vie, že nejdeme správnym smerom, po ceste narážame na stále väčšie prekážky a ak sa včas nezbadáme, tá najväčšia nás napokon úplne zastaví, aby nám pomohla úplne otvoriť oči.

Položme otázku a hľadajme odpoveď

Niektorí z nás si už možno všimli, že v živote sa nám zvyknú pravidelne opakovať rovnaké situácie. Máme partnera, ktorý nás ponižuje a postupne zistíme, že to isté si k nám dovoľujú aj naši priatelia, ba dokonca sme dostali v práci šéfa, ktorý robí presne to isté. Prípadne si nájdeme nového partnera a opakuje sa rovnaká situácia – aj tento nám to robí! A, niektorí z nás sa začnú v tomto momente pýtať – ako je to možné?! Sú všetci okolo nás takí zlí? Ako je možné, že si takých ľudí stále priťahujeme do života? Aká je to smola! Akí sme my len úbožiaci! Ako to, že sa k nám takto všetci správajú?! Čím sme si to zaslúžili?! Zoberme si teraz ešte jeden príklad týkajúci sa finančnej oblasti.

Väčšina z nás nie je spokojná s vývojom na tomto poli a dalo by sa povedať, že máme neustále pocit nedostatku peňazí (samozrejme, neplatí to na každého). Keď sa na oba tieto príklady pozrieme trochu bližšie, zistíme, že odpoveď je zakomponovaná už priamo v našich otázkach. Ak si v duchu kladieme tieto otátky, pri hlbšom skúmaní a úprimnom pohľade do nášho vnútra zistíme, že odpovede na ne presne reflektujú všetky naše vnútorné presvedčenia. V praxi to vyzerá tak, že napríklad pri otázke, prečo si niečo (čokoľvek) nezaslúžime (môže to byť dostatok lásky, blahobytu, peňazí, cestovateľských príležitostí, deti, dobrých priateľov, vysnívanú prácu a iné), vo svojej realite vždy vidíme len obraz, ktorý nám ukazuje, že hlboko vo vnútri sme skalopevne presvedčení o tom, že danú vec si skutočne nezaslúžime.

Ak si teda položíme napríklad otázku, prečo nás všetci v našom okolí ponižujú?

Pri hlbšom skúmání sa dopracujeme k tomu, že to v prvom rade robíme sami sebe. Väčšina sa pritom ponižujeme pred inými a ostatní následne len odrážajú náš vzťah k nám samým. Presne to isté platí aj v prípade finančných nedostatkov. Aj v tejto v otázke už je obsiahnutá konkrétna odpoveď. Ak sme presvedčení o tom, že máme finančný nedostatok, presne táto situácia sa nám odrzkladí v našom živote. Na týchto príkladoch vidíme, prečo je dôležité začať sa hlbšie zaoberať nepríjemnými situáciami v našom živote, rozlúštiť ich tajomstvo a obrátiť ich na žiaduce, príjemné a pozitívne.

Milované štruktúry

Vieme, že nám to ubližuje a aj napriek tomu v tom pokračujeme. Necítime sa v danej situácii, vzťahu, prostredí, blízkosti osoby, práci, hobby a iných situáciách príjemne, vyvádzajú nás z rovnováhy a stoja nás veľké množstvo cennej energie. Aj napriek tomu však v týchto vzťahoch a situáciách zotrvávame a nemeníme ich. Toto je obraz, ktorý možno skutočne každý deň pozorovať v našich životoch. Prečo si však takto ubližujeme?

Odpoveďou na túto otázku je už viackrát spomínaný strach, obavy a rôzne pochybnosti, ktoré významným spôsobom nahlodávajú väčšinu našich každodenných rozhodnutí, nedostatok sebalásky a sebadôvery, ako aj neochota a pohodlnosť meniť už zabehnuté záležitosti. Inými slovami – milujeme štruktúry, milujeme zabehnuté vzorce chovania a nastavený chod udalostí. Možno povedať, že si radi hovieme v našom pohodlí, v našej komfortnej zóne. Radi vopred vieme, čo nás čaká a ťažko sa vyrovnávame s prichádzajúcimi zmenami. Sme pritom plní strachu, obáv a pochybností z toho, čo nám tieto nové situácie prinesú a ako v nich obstojíme.

Tieto putá sú v mnohých prípadoch také silné, že spútajú naše srdcia a úplne prenechávajú velenie nášmu chladnému, vypočítavému a “logickému” rozumu. Ten rozhodne dať sa na ústup do starých štruktúr alebo naopak do boja s novými, ktoré označí za nepriateľa s cieľom zklikvidovať.

Používa pritom staré známe formulácie

– nebojíš sa, čo bude? A, čo keď to nezvládneš? Čo, keď opustíš staré a nové nebude rovnako dobré? Čo, keď Ty sám nie si dosť dobrý a všetko to aj tak zbabreš? Čo, ak zlyháš a čo, ak náhodou uspeješ, veď vôbec nevieš, čo s tým?! Čo, ak na to nemáš? Prečo si myslíš, že práve Ty môžeš mať také šťastie a žiť takýto život? Sklameš! Budeš to ľutovať! Daj si pokoj a bude dobre. Nie, nie, daj tie ruky preč, toto nie je nič pre Teba! Nezaslúžiš si to, toto je pre iných kamoško a podobne by sa dalo pokračovať ďalej. Dalo by sa povedať, že väčšina z nás sme skutoční majstri v tomto type výhovoriek, ktoré nás však neustále vracajú späť do bludného kruhu a stále intenzívnejšie nás vyvádzajú z rovnováhy.

Nič nie je stratené

Ak sme sa našli aspoň v jednej z vyššie uvedených fráz a spôsobov myslenia, je potrebné a aj načase uvedomiť si, že tieto “lákavé” komfortné pasce nás len znovu vťahujú do zastaraných štruktúr nášho fungovania. Najvnútornejšou túžbou každého z nás je vyvíjať sa, objavovať, spoznávať nové situácie, získavať rôznorodné skúsenosti a vďaka ich zvládnutiu sa postupne krok po kroku posúvať ďalej.

Našou skutočnou vnútornou túžbou nie je stagnácia, ale je to pohyb. Všetko okolo nás aj v nás je v pohybe a nie je preto prirodzené, aby sme príliš dlho stáli na jednom mieste. V našom najhlbšom vnútri sa navlas podobáme neposedným deťom. Ktoré ani na okamih nepripustia, že by sa mohli nudiť alebo príliš dlho vykonávať činnosť, ktorá ich už naplnila a naučili sa pri nej úplne všetko, čo sa dalo.

Aj my dospelí sme však na tom úplne rovnako.

V našom najhlbšom vnútri sa túžime premeniť na zvedavých objaviteľov. Prebádať neznáme miesta a spoznať nové situácie, hrať sa pritom, tvoriť a získavať rôzne skúsenosti. Ak nás teda akékoľvek vonkajšie okolnosti upozorňujú na to, že niečo v našom živote nie je harmonické a v rovnováhe, vytvára sa tým úžasný priestor pre náš rast a ďalšie napredovanie. Do každého z nich by sme sa mali pustiť s radosťou, láskou, vášňou a zvedavosťou vlastnej deťom.

Naša túžba by mala byť tak silná a oprostená akéhokoľvek strachu a pochybností, aby dokázala prekonať všetky staré presvedčenia. Zbúrať nepotrebné a rušivé štruktúry, prekonať všetky zdanlivé prekážky, ba i našu lenivosť a pohodlnosť. Len na konci tejto cesty nás čaká skutočne sladká odmena v podobe dosiahnutej harmónie a získania úžasných hodnotných skúseností. Želám nám všetkým veľa radosti a šťastia na našich objaviteľských cestách a veľa zdaru pri opúšťaní starých štruktúr a tvorení si nových.