Jediné slovo ktoré ma charakterizuje? DOKONALOSŤ. No nie preto, že by snáď niečo v mojom živote bolo absolútne dokonalé, ale preto, že ma dokonalosť dokonale naháňa. Venujem jej veľa myšlienok počas dňa, zvažujem a rozvažujem čo ako urobiť, aby som ju nejako konečne dolapila. Robím dokonalé veci ako dokonalá manželka. Pracujem ako dokonalý pracovník a vynakladám ohromné množstvo energie na to aby sa moja práca podobala dokonalosti. Chytám za chvost predstavu, že sa raz stanem dokonalou femme fatale. Úporne sa snažím mať dokonalú domácnosť…..len naša mačka kašle na moju snahu a je proste len mačka.

Hľadanie toho jedinečného slova pre pomenovanie mesta, miesta, ľudí okolo seba, alebo seba je už stará známa vec. Poznáme ju z amerických filmov, kde sa učitelia pýtajú žiaka na „jedno slovo“ ktoré charakterizuje niektorého spolužiaka. Poznáme ho aj z kníh. Je to skvelá technika pre každého objaviteľa cudzích krajov, rovnako ako seba samého.

Život

V rannej 20tke bolo mojím slovom ŽIVOT. Všetko, čo rástlo, žilo, hýbalo sa a razilo si cestu k slnku bolo v mojej hlave. Ohromná túžba nepremeškať jedinú minútu každého živého dňa mi pripomínala aby som nespala a myslela, ale aby som žila najplnšie ako som len bola schopná. ŽIVOT bol pre mňa tu a teraz a všetko čo bolo, alebo malo byť niekedy v budúcnosti bolo jednoducho vzdialené. Heslom tých dní bolo samozrejme Carpe diem – prežiť každý deň úplne naplno. Zlaté to študentské časy plné hodnotných ideálov. Čo sa s nimi stalo?

Schudnúť

Teraz si spomínam, že počas celého minulého roka som bola slovesom SCHUDNÚŤ. Všetko bolo o postave, o strave, o cvičení a hľadaní ideálu. A nakoniec sa mi to aj podarilo, veď to bolo mojou absolútnou métou, za ktorou som naozaj išla. Možno aj preto, že dlho bolo mojím slovom PÔŽITOK a tohoto slova som sa dobrovoľne vzdala. SCHUDNÚŤ vládlo mojej hlave, s ním som zaspávala, aj sa ráno prebúdzala. Bolo mojím spoločníkom pri jedle a aj bez jedla. Pri tanci, pri práci, jednoducho si ma adoptovalo. A nakoniec odišlo a prišlo iné slovo. SCHUDNÚŤ bolo mojou najpodstatnejšou aktivitou.

Pri hľadaní môjho slova som zostala celkom sklamaná. Jednak preto, že som si musela priznať, že moje slovo nie je nič ženské, ako NEHA, ŽENA, alebo MANŽELKA ani nič nesebecké, ako RODINA, STAROSTLIVOSŤ, či OBETA, ani nič osudové, ako MATKA, či LIEČIŤ. A zostala som sklamaná aj z toho, že nakoniec po všetkých tých cestách, ktoré som prešla a knihách, ktoré som prečítala by už môj život mohol byť aj o niečom veľkom a niečom, ako kedysi, v čase viery vo vyššie ideály a hodnoty, keď bol podstatný iba ŽIVOT.

Hľadanie „jedného slova“ mi dnes otvorilo oči. Pochopila som, že DOKONALOSŤ už nemôže byť mojím slovom a rozhodla som sa, že sa ho vzdám. Hľadám si nové slovo, ktorému budem venovať svoje myšlienky a ktoré si budem hýčkať v hlave ako pravý poklad. Slovo na ktoré budem myslieť, a ktoré mi počas nasledujúcich dní pomôže byť o niečo väčším človekom. Ešte som sa celkom nerozhodla ktoré slovo by to malo byť. Dnes to vyzerá, že je to slovo RADOSŤ. Nebyť dokonalá, nepracovať dokonale, nevyzerať dokonale. Zato však pracovať s radosťou, obliekať sa s radosťou, jesť s radosťou aj cvičiť s radosťou. Robiť radosť sebe aj priateľom. Takto to možno má byť. RADOSŤ dobrú noc, RADOSŤ dobré ránko…

Aké je Vaše SLOVO?

  • Autor: Ing. Katarína Gavurová
  • Zdroj: www.somzena.sk
  • Zdroj obrázkov: pixabay.com