Sledovanie dvojčiat ponúka vede jedinečnú príležitosť rozpoznať autentické vplyvy, ktoré utvárajú náš charakter. Výskumy ukázali, že keď dôjde na obchod alebo zručnosti s peniazmi, hrá nezanedbateľnú úlohu – genetika.

„Dvojčatá si zaslúžia našu osobitnú pozornosť, pretože na ich osudoch možno skúmať odlišnosti medzi rysmi a tendenciami získanými pri narodení a tými, ktoré boli podmienené špeciálnymi okolnosťami ich životov,“ napísal už v roku 1875 priekopník behaviorálnej genetiky sir Francis Galton.

Dnes, takmer jeden a pol storočia po jeho výskumoch, zostávajú štúdie o dvojčatách obľúbeným nástrojom nielen genetikov či psychológov, ale aj bádateľov v oblasti ekonómie a financií.

Títo vedci sa zaoberajú fenoménom dvojčiat, aby rozlúštili hádanky týkajúce sa toho, aký vplyv má naše genetické zázemie na jednej strane a prostredie, v ktorom vyrastáme, na strane druhej na celý rad osobnostných rysov – od inteligencie cez agresiu až napríklad po problematiku schizofrénie alebo závislosti od alkoholu.

Fyzická podobnosť môže byť pre netrénované oko absolútna – a rovnako je to aj pri genetickej zhode, ktorá je pri použití testu DNA niekedy až 99,99 percentná.

Sledovaním dvojčiat sa podobne ako pri porovnávaní zlomkov odstráni nesúlad v „menovateli“ a môže sa porovnávať „činiteľ“. Inými slovami, pri rovnakom menovateli (genetická zhoda) sa dá porovnať činiteľ (povaha a črty správania).

Hoci takáto metóda môže mať svoje obmedzenia (ani podobnosť medzi jednovaječnými súrodencami nikdy nie je rovných 100 percent), bádatelia si to uvedomujú a nespochybňujú dôležitosť podobne zameraných výskumov.

Nasledujúce tri štúdie sa v súvislosti so skúmaním dvojičiek zamerali na otázky investovania, riskovania a šetrenia.

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

Otázku, či sa finančná gramotnosť a talent na investovanie dedia, sa rozhodli preskúmať Amir Barnea a Henrik Cronqvist z kalifornskej Robert Day School of Economics and Finance a Stephan Siegel z Washingtonskej univerzity.

Až 45 percent investičného správania sa môže vysvetliť genetickými faktormi.

Pomocou dát získaných z výskumov dvojčiat sa snažili objasniť kľúčové parametre investičného správania z hľadiska genetickej predispozície a vplyvov prostredia. Záver ich štúdie je, že až 45 percent investičného správania sa môže vysvetliť genetickými faktormi.

Inými slovami, genetické predispozície sú u úspešných investorov podstatne dôležitejšie ako pohlavie, vek, vzdelanie či bohatstvo.

Ako autori štúdie dodávajú, ak jeden z potomkov prejavuje šikovnosť v investovaní, existuje takmer 50 percentná šanca, že jeho súrodenci alebo potomkovia na tom budú rovnako.

(Zdroj: Barnea Amir, Cronqvist Henrik, Siegel Stephan: Nature or Nurture: What Determines Investor Behavior?, Fourth Singapore International Conference on Finance, 2010)

SKLON RISKOVAŤ…

Podobnou otázkou sa zaoberal medzinárodný vedecký tím pod vedením Paula Millera z austrálskej Curtin University of Technology a nemeckého inštitútu IZA. Bádatelia skúmali, či možno za dedičný považovať sklon k riskovaniu v ekonomických záležitostiach. Aj oni pre svoje potreby využili veľké množstvo dvojčiat, ich zistenie však bolo podstatne menej presvedčivé než pri predchádzajúcom tíme.

Podľa záverov štúdie existuje len mierna dvadsaťpercentná šanca, že postoj k riskovaniu s peniazmi je dedičný. Okrem toho bádatelia dospeli k záveru, že ženy sú v porovnaní s mužmi oveľa menej náchylné riskovať. Napriek tomu neexistujú priame dôkazy, že by sa sklon k riskovaniu u žien a u mužov dedil rozdielne.

(Zdroj Anh T. Le, Paul W. Miller, Wendy S. Slutsky, Nicholas G. Martin: Are Attitudes Towards Economic Risk Heritable? Analyses Using the Australian Twin Study of Gambling, IZA, Discussion Paper No. 4859, 2010)

… A ŠETRIŤ

Už spomínaní Američania Henrik Cronqvist a Stephan Siegel skúmali aj ďalšiu dôležitú otázku, a to pôvod šetrnosti. Ako vysvetľujú, vo svete, ktorý rýchlo smeruje k individuálnemu šetreniu na dôchodok, je pochopenie pôvodu šetrného správania kľúčové predovšetkým pre ekonómov, ale aj zákonodarcov a politikov.

Podľa Cornqvista a Siegela tvorí vplyv genetiky na tento druh správania zhruba 35 percent. Zároveň však autori štúdie v tejto súvislosti zdôrazňujú dôležitú úlohu spoločenského prostredia a rodinnej výchovy.

(Zdroj Barnea Amir, Cronqvist Henrik, Siegel Stephan: The Origins of Savings Behavior, Research Report Series, Institute for Financial Research 73, 2010)