Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám.
Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?
Tak ešte raz: dohodári študenti sú na zamestnávanie – príp. „pro-forma“ zamestnávanie – slušne atraktívni. Prečo?
- ich výplata ide firme do nákladov – v akejkoľvek sume
- odvody – z odmeny do max. sumy 200 EUR mesačne – firma platí defacto žiadne (iba symbolických 1,05%)
- dohodárovi sa z rovnakej sumy odvody nezrážajú žiadne (nesymbolických 0%)
- nie je potrebné riešiť zdravotnú poisťovňu (bez ohľadu na výšku odmeny) – teda žiadne prihlášky, výkazy, odhlášky (čo je v porovnaní s dohodármi neštudentmi slušná úľava) a samozrejme ani nič platiť
- v prípade, ak si teda študent uplatňuje aj nezdaniteľnú časť a rovnako aj odvodovú výnimku u daného (a tohto jediného) zamestnávateľa, jeho zmluvných hrubých 200 EUR je zároveň aj jeho „čistou“ výplatou
Študenti si pomerne výhodné postavenie pre obe strany zachovali vďaka lobingu aj po „dohodovej revolúcii“ od začiatku roka 2013 – ostatné skupiny dohodárov platia zo svojich odmien viacmenej plné odvody (rovnako ako zamestnanci v trvalom pomere) a zamestnávateľ za nich detto.
Nehovoriac už o slušnej a komplikovanej byrokracii týkajúcej sa posudzovania pravidelného a nepravidelného príjmu, nahlasovania a odhlasovania do zdravotnej poisťovne na konkrétne dni práce či nových výkazov.
Podrobnejšie:
Od r. 2013 sa z príjmov na dohodu platia odvody. Študenti a dôchodcovia majú nižšie sadzby
Dohodári – ako na nich v r. 2013
Pravidelný a nepravidelný príjem dohodára
Trošku papierovania však pribudlo – so študentmi je možné uzatvoriť len jednu z 3 typov dohôd: a to dohodu o brigádnickej práci študenta. Podmienkou – a povinnou prílohou – pre uzavretie dohody o brigádnickej práci študenta je potvrdenie o štúdiu, resp. „potvrdenie o štatúte študenta“.
Čo však teraz, ak študent v máji/júni školu končí prípadne pokračuje ďalej až na jeseň? Čo v období od mája/júna do septembra/októbra daného roka?
Napr.: stredoškolák zmaturoval a na jeseň pokračuje – príp. aspoň chce – štúdiom na vysokej škole. Alebo vysokoškolák ukončil „bakalára“, no na jeseň pokračuje „magistrom“? Prípadne jeden alebo druhý na jar ukončili štúdium ako také a chcú si ešte na jeseň nájsť „brigádu“?
Môže si firma uplatňovať odvodovú výnimku aj naďalej? Alebo študentov zamestná na „neštudentskú“ dohodu o vykonaní práce príp. o pracovnej činnosti – vrátane plných odvodov a komplikovaných papierovačiek?
Podľa Zákonníka práce – ktorý dohodu o brigádnickej práce študentov ako aj iné typy pracovných pomerov definuje – toto potvrdenie nie je potrebné „ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka“.
Pre istotu som sa opýtal Inšpektorátu práce, či tomu správne rozumiem, ich parafráza:
V čase od skončenia strednej skoly, pripadne VŠ letného semestra do konca októbra má takýto študent štatút študenta, čiže v tomto období sa pri uzatváraní dohody nevyžaduje potvrdenie štatútu študenta. To isté platí aj v období medzi prechodom z bakalárskeho na magisterský stupeň v tom istom kalendárnom roku.
A čo ak už je dohoda uzatvorená? Resp. platí uvedené pravidlo aj pre prípad, kedy sa s takýmto študentom neuzatvorí nová dohoda, len mu plynie dohoda uzatvorená napr. v januári či marci aktuálneho roka? Alebo je potrebné uzavrieť novú dohodu?
Áno plati, štatút sa skúma pri uzatváraní dohody.
Študentov, ktorí teraz v lete – dočasne alebo možno naveky – už de facto študentmi nie sú, môžeme s odvodovou úľavou zamestnávať pokojne a legálne – až do konca októbra. Teda ukončených stredoškolákov a „neukončených“ vysokoškolákov.
Ukončenie štúdia a pokračovanie dohody: odpoveď nejasná
Všetko vyššie uvedené – a teda možnosť zamestnávať študentov na základe dohody o brigádnickej práci študentov do októbra daného roka – platí len pre študentov, o ktorých je jasné, že v štúdiu na jeseň pokračujú. A teraz situácia bežná v máji-júni každého roka: Je možné zamestnávať na dohodu vrátane odvodovej výnimky naďalej (tj do októbra daného roka) aj študentov, ktorí v máji-júni riadnou štátnicou ukončili štúdium?
Odpoveď: žiaden z tých min. 3 predpisov, ktorý študentské dohody upravuje, nehovorí jednoznačne, že nie.
Podľa Zákonníka práce – ktorý možnosť uzatvoriť dohody o brigádnickej práci študentov umožňuje – je možné uzatvoriť túto dohodu:
- s osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu – dôležitým je pojem „štatút študenta“, ku ktorému sa ešte musíme vrátiť
- s osobou, ktorá nedovŕšila 26 rokov veku
- prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku
- povinnou súčasťou dohody musí byť potvrdenie štatútu študenta
- to neplatí – teda potvrdenie pri uzatvorení dohody sa nevyžaduje – ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.
Zákonník práce však upravuje len pracovné podmienky a základné pravidlá, o odvodoch nehovorí samozrejme nič.
Zákon o sociálnom poistení – ktorý hovorí o platení odvodov a umožňuje aj odvodovú výnimku – hovorí, že odvodovú výnimku si môže študent uplatniť na 1 zvolenú dohodu o brigádnickej práci študenta. Inými (mojimi) slovami: ak máte so študentom platnú dohodu, môžete ušetriť na odvodoch. Dohoda však musí byť uzatvorená podľa Zákonníka práce – študent teda musí mať postavenie (štatút) študenta. Viac nič a opäť sa teda dostávame len k „štatútu študenta“.
A kedy ho má? Napr. podľa zákona o vysokých školách (§ 65 ods. 1) sa „štúdium riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.“
Buď z toho múdry. Trochu jasnejšie to pri stredoškolákoch hovorí školský zákon, podľa ktorého žiak prestáva byť žiakom školy „dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku“ (§ 91 ods. 1).
Výklady úradov sú podobne nejasné:
Sociálna poisťovňa na svojom webe sebavedomo tvrdí, že „vysokoškolský študent prestáva byť študentom dňom vykonania štátnej záverečnej skúšky„, no odkaz na nejaké ustanovenie ktoréhokoľvek zo spomenutých zákonov neuvádza. Trochu pokornejšie k téme pristupuje Národný inšpektorát práce, ktorý na svojom webe publikoval podobný rešerš, z ktorého formuluje vlastný výklad:
Štatút študenta nemá fyzická osoba, ktorá vykonala štátnu záverečnú skúšku na vysokej škole alebo iným spôsobom skončila denné vysokoškolské štúdium.
Vo vzťahu k dohode o brigádnickej práci študentov uzatvorenej v čase, keď fyzická osoba disponovala štatútom študenta, zastáva Národný inšpektorát práce názor, že strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vykonávania práce na túto dohodu. Z tohto hľadiska je potrebné dohodu o brigádnickej práci študentov ukončiť.
A toto je asi to najlepšie čo dnes k dispozícii máme. Teoreticky by sa vzhľadom na uvedený legislatívny chaos dalo vyšpekulovať, že dohodára môže aj ďalej zamestnávať na základe brigádnickej dohody vrátane výhodnej odvodovej výnimky až do jesene, ale ak chceme mať relatívnu istotu, pokoj a kvalitný spánok, ukončime dohodu radšej v deň zloženia ich skúšok.
- Autor: Peter Furmaník
- Zdroj: www.ludskourecou.sk