Medzi nami je ešte stále veľa ľudí, ktorí sa pohybujú v komfortnej zóne obete a žijú v rigidnom presvedčení o tom, že šťastena ich domov zďaleka obchádza. Veľmi sa mi páči toto slovné spojenie komfortná zóna obete a tak sa mu trošku povenujem ešte predtým, ako sa dostanem k jadru zvolenej témy. Tento termín pravdepodobne nenájdeme v žiadnom z odborných slovníkov, veľmi dobre však vystihuje životnú situáciu mnohých z nás.
Ľudí pohybujúcich sa v komfortnej zóne obete spoznáme podľa toho, že sami seba neustále považujú za obeť. Označujú sa za obete svojich rodičov, partnerov, nadriadených, susedov, spolužiakov, manžela a dokonca aj politického či iného systému. Títo ľudia sa neustále na niečo sťažujú a pravidelne obviňujú všetkých naokolo zo svojich nezdarov a neúspechov. Bohužiaľ alebo našťastie, sú to len oni sami, ktorí sú tvorcami tejto nešťastnej reality. Je to naozaj také jednoduché? Áno, je. My sami sa totiž môžeme rozhodnúť, že si zaslúžime byť šťastní a adekvátnym spôsobom zmeníme aj našu vlastnú realitu.
Pre šťastie sa rozhodujeme
Pravdou je, že každý z nás sa narodí iným rodičom a do iných podmienok. Niekto ako žena, iný ako muž, niekto sa teší celý život pevnému zdraviu, iný od počiatku bojuje s chorobami, jeden má svetlú pleť, druhý tmavú, jeden modré oči, druhý hnedé, jeden je vyšší, druhý je nižší, niekto je štíhly, iný má zopár kíl navyše, jeden vyznáva takú vieru, iný onakú. Každý z nich tiež môže hovoriť inou rečou a predsa majú všetci niečo spoločné – sú to ľudia a každý z nich si zaslúžiť byť šťastný a môže si túto cestu sám zvoliť. Znie to tak jednoducho a vo svojej podstate to aj jednoduché je. Všetky najúžanejšie veci v prírode i všade okolo nás sú tie najjednoduchšie.
Ak sa niečo stáva komplikovaným, je to väčšinou preto, že si to skomplikujeme my ľudia. Takže, späť k tomu, že šťastie si volíme sami. Väčšina z nás túži po po určitom univerzálnom návode, ako na to. Aká by to však bola kreativita na svete, keby sme všetci robili to isté a tým istým spôsobom? Každý z nás je unikátny a jedinečné sú aj naše životné situácie a s nimi spojené lekcie. A, unikátne aj ich riešenia. Môžeme sa však inšpirovať tým, ako to robia iní a následne si vytvoriť svoj vlastný postup. Môžeme každé ráno vstať s rozhodnutím, že dnes budeme šťastní, a to bez ohľadu na to, čo nás v ten deň postretne. Dôležité je pritom najmä uvedomenie, že toto šťastie si zaslúžime a že si zaslúžime to najlepšie.
Šťastie je práca s rozprávkovým koncom
Už sme si povedali, že šťastie je naším aktívnym rozodnutím a nie vecou náhody. To znamená, že skutočne každý z nás sa môže rozhodnúť byť šťastný bez ohľadu na to, do akých podmienok sme sa narodili a v akých sa aktuálne nachádzame. Niektorí z nás možno budú protestovať, že je to oveľa jednoduchšie pre niekoho, kto mal šťastné a nalňajúce detstvo, má materiálnu hojnosť, zdravie, vzdelanie a podobne. To je však opäť len rola obete, pretože v skutočnosti je to všetko len uhol nášho pohľadu.
Faktom ostáva, že každý z nás sa môže rozhodnúť, či bude šťastný a začne na tom pracovať. Toto je zaujímavé, však, že aj na šťastí je potrebné pracovať? Nerada by som sa niekoho dotkla, ale je to zrejme aj náš bod zlomu, ktorý mnohým z nás bráni opustiť komfortnú zónu obete. Je to práca. Ak chceme byť šťastní a žiť napĺňajúci život, musíme sa zahrať na Jana z rozprávky, ktorý “si sbalil svých pět švestek”, zoskočil z pece a vydal sa do sveta hľadať svoje šťastie. Každý z nás pozná aspoň niektorý z týchto príbehov a vieme, čo všetko pritom musel Jano prežiť. Musel si hľadať obživu a pracovať, bojovať s trojhlavým drakom, prekonávať rôzne sily, prekonať neprajníkov a zachrániť princeznú.
Rozprávka sa končí šťastne a Jano našiel svoje šťastie. Treba však povedať, že Jano ho najprv našiel sám v sebe, pretože sa prekonal a túžba po šťastí ho previedla správnou cestu so správnymi skúsenosťami. Až potom, keď už bol na to pripravený, našiel šťastie aj v podobe vytúženého rozprávkového partnera. Tieto príbehy nám nádherne ukazujú, ako by mal vyzerať aj náš život. Samozrejme, my nebudeme bojovať s trojhlavým drakom, aby sme získali princeznú za ženu. Našim drakom je však komfortná zóna obete, ktorá nám bráni vidieť viac a často stojí v ceste nielen lepšiemu partnerovi, ale aj celému životu. Ako je to možné? Nuž, ako som povedala, realitu si tvoríme sami.
Keďže si ju projektujeme ako obeť, tak sa aj sami stávame obeťami. Je tu ešte jeden rozdiel, naša rozprávka sa nikdy nekončí. Po celý život je to práca na naplnení a šťastí. Miestami si môžeme na chvíľočku oddýchnuť a užiť si plody nášho úsilia, ale pre ľudí je prirodzené rovzíjať sa a tak budeme neustále písať nové príbehy so šťastným koncom.
Láska je F1 motor
Všetky rozprávky nám ukazujú, že najväčšie úspechy sa zrodili z lásky a že bez lásky to nejde. Jano hľadá svoju princeznú, do ktorej sa zamiluje a sú spolu šťastní. Princ nájde svoju Popolušku a Alžbetka je oslobodená zo spárov macochy. Vo všetkých týchto príbehoch sa však nachádza ešte jedna, oveľa hlbšia múdrosť. Rozprávkový hrdina prekonáva rôzne prekážky, aby našiel svoje šťastie a aby zistil, že za pecou je niečo krásne, čo môže objaviť a skúsiť. Zároveň to robí preto, aby zistil, že to dokáže, čím nájde pre seba lepší život. Aby toto všetko dokázal, musí v prvom rade milovať sám seba. Jeho pohonom je láska a táto láska mu našepkáva: “Choď a vyskúšaj, či tam vonku nie je pre Teba niečo lepšie, zaslúžiš si to najlepšie.”
Je to samozrejme metafora, ktorá nehovorí o tom, že všetci sa musíme vydať do sveta, aby sme sa prekonávali. Naše výzvy čakajú priamo pred nami. Dôležité je, že láska nám hovorí, že každý z nás je milovaný a zaslúži si to najlepšie – šťastný, radostný a naplnený život v mieri, ktorý je plný lásky, pochopenia a súcitu. Kto tento šepot počuje a cíti, nemôže ostať v komfortnej zóne obete, pretože vie, že to by si tým ubližoval. A ten, koho milujeme, tomu nechceme ubližovať.
Láska k sebe je tak naším hnacím motorom a poháňa nás rýchlosťou formuly k hľadaniu nášho vlastného šťastia. A, čo je to vlastne šťastie? Tak, ako úspech, naplnenie, radosť i šťastie znamená pre každého z nás niečo iné. Treba len vstať z pece a rozhodnúť sa šťastie hľadať. Často stojí predo dvermi komfortnej zóny obete, ktoré stačí len otvoriť a vydať sa na nádhernú cestu, ktorá nás tam čaká.
Trpezlivosť je cnosť kráľov
Aj náš rozprávkový hrdina vie, že jeho cesta za šťastím je plná rôznych výziev, on je však odhodlaný ich prekonať. Zároveň si uvedomuje, že ráno je múdrejšie večera a trpezlivosť ruže prináša. Všetky tieto i ďalšie známe porekadlá v sebe nesú úžasnú starú múdrosť a sú plne uplatniteľné aj pre moderného človeka v 21. storočí. Mnohí z nás vykročia na svoju cestu šťastia, avšak nedokážu na nej vytrvať. Ostávajú tak stáť frustrovaní niekde uprostred bez dostatočnej viery, že kráčajú správnym smerom. Každá prekážka a výzva nás však niečo naučí a z tohto pohľadu tak skutočne neexistuje nič, ako nesprávna cesta. Každé ráno, každý deň a každý večer predstavuju novú príležitosť rozhodnúť sa pre šťastie. Netreba pritom zabudnúť ani na to, že prekonávanie výziev je práca.
Po práci si treba dopriať oddych, aby sme načerpali sily a mohli sa opäť s radosťou pustiť do ďalšej práce. Výsledkom sebalásky, ktorá nás poháňa na ceste na naším šťastím je to, že samotná cesta je šťastná a radostná a túto radosť môžeme rozdávať aj ďalej do svojho okolia. Nepomáhame tak len sami sebe, ale aj ľuďom, ktorých stretneme na našej ceste. Niektorí sa k nám pripoja a časť cesty kráčajú spolu s nami, iní zabočia na prvej križovatke a niektorí s nami ostávajú počas celej púte. Niektoré lekcie máme spoločné, iné patria len nám, každá z nich nám však pomáha získať jedinečné skúsenosti, ktoré nás obohatia a naplnia naše životy mierom a múdrosťou.
Niekoľko slov na záver
Som šťastná, že sa s Vami môže podeliť o tieto moje slová a skúsenosti. Každý z nás si zaslúži byť šťastný a žiť nalňajúci život. Láska má úžasnú silu a začína sa u nás. Musíme najprv milovať sami seba, aby sme mali získali motor formuly. Ak čerpáme lásku od iného, vzniká tým nerovnávaha, ktorá sa často odráža v rôznych závislých vzťahoch a iných disharmóniách. Láska k sebe je však jedinečným pohonom, ktorý nám ukazuje správnu cestu a privádza nám do života správnych ľudí. Želám nám všetko na tejto ceste sebaobjavovania veľa úspechov, radosti i trpezlivosti. Buďme k sebe pritom súcitní a doprajme si čas pri jednotlivých krokoch a výsledkom bude šťastná a napĺňajúca cesta životom.
- Autor: Silvia Hanová
- Zdroj: www.pomahamevpodnikani.sk