Pracovali by ste radšej s človekom, ktorý je skutočným expertom vo svojej oblasti a disponuje všetkými potrebnými vedomosťami a skúsenosťami na výkon tejto funkcie? Čo však v prípade, že tento človek má obrovské rezervy v medziľudských vzťahoch a práca s ním pripomína skôr nepodarený prechod peklom? Dali by ste prednosť človeku, ktorý síce nemá relevantné skúsenosti, ale považujete ho za dostatočne schopného naučiť sa, čo je potrebné a zároveň viete, že vyniká v interpersonálnej komunikácii?
Nuž, odpoveď na položenú otázku by asi nebola jednoznačná pre nikoho z nás a závisela by ešte od množstva ďalších faktorov. Pravdou však je, že jednoduchšie nadobudne neskúsený človek potrebné znalosti. Ako sa zlepší v budovaní kvalitných medziľudských vzťahov ten, kto s tým má skutočné problémy.
Aby som však ostala v pozitívnej rovine, sama som presvedčená o tom, že možné je oboje. Treba k tomu „LEN“ skutočné odhodlanie, úprimnú snahu, značnú dávku vytrvalosti doplnenú o nehasnúcu motiváciu a plápolajúcu vášeň v srdci. Mnohí odborníci sa už v súčasnosti tiež prikláňajú k výberu druhej z ponúkaných alternatív – teda k výberu človeka, ktorý je šikovný a zručný najmä v oblasti medziľudských vzťahov.
Ich podkladom pre toto tvrdenie sú rôzne prieskumy i osobné skúsenosti, ktoré zhodne potvrdzujú, že zrejme jednoduchšie je nadobudnúť pracovné skúsenosti, ako naučiť ľudí tzv. jemným zručnostiam („Soft Skills“). Ak hľadáte do firmy tých správnych ľudí, jedinci s nasledovnými zručnosťami tak určite nebudú krokom vedľa.
Počúvanie
„Najprv počúvaj, potom hovor.“ Táto čarovná formulka v sebe ukrýva jednu z najúprimnejších foriem rešpektu voči iným ľudom. Ďalším jej veľkým benefitom je, že keď počúvame, tak sa zároveň učíme. Spoznávame pritom človeka, s ktorým komunikujeme a aj sami seba.
Ak však pri rozhovore len čakáte na vhodnú príležitosť, kedy sa konečne dostanete k slovu, tak vám garantujem, že z odovzdávaného obsahu si veľa nezapamätáte. Pri akomkoľvek dialógu je preto dôležité venovať rečníkovi plnú pozornosť. Dávate mu tým najavo, že vás skutočne zaujíma, ceníte si ho a že ho rešpektujete. Až v tomto momente sa potom aj skutočne vzdelávate.
Neverbálna komunikácia
Každý líder v akejkoľvek oblasti udáva tón ľuďom, s ktorými pracuje a komunikuje. Naschvál som napísala, že líder. Nie každého manažéra totiž možno označiť za lídra. Slovo líder pochádza z anglického lead – teda viesť. Hlavnou úlohou každého lídra je vedenie ľudí smerom vpred k ich osobnému i profesionálnemu úspechu.
Líder preto nie je človek, ktorý súťaží so svojimi podriadenými pracovníkmi. Je to osobnosť, ktorá dokonale pozná ich schopnosti i slabiny a v prvom prípade sa ich snaží využiť v prospech všetkých, zatiaľ čo v druhom v prospech samotného pracovníka, ktorému pomáha zlepšovať oblasti, v ktorých celkom nevyniká. Každý líder by pritom mal komunikovať maximálne jasne a zrozumiteľne. Pomôcť mu v tom môže aj neverbálna komunikácia ako výrazy tváre, postoje, gestá, očný kontakt a množstvo ďalších.
Prístup k zmenám
Aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, naše životy charakterizujú neustále zmeny. Menia sa minúty, hodiny, dni, mesiace, roky i ročné obdobia a neustále sa meníme aj my sami. Ak tak nerobíme dobrovoľne, život nás časom k takejto zmene prinúti, či sa nám to páči alebo nie. Pretože každý z nás sa potrebuje neustále posúvať. Prijatím tohto princípu si vytvoríme postoj, ktorý nám uľahčí vysporiadať sa s rôznymi zmenami a postaviť sa k nim pozitívnym a konštruktívnym spôsobom.
Ruka v ruke s otvorenou náručou pre akékoľvek zmeny ide aj trpezlivosť a pochopenie, pričom každá vzniknutá situácia je pre nás určitým prínosom. Môže nás povzbudiť alebo potrápiť, každá z nich má však sebe zakomponovanú určitú cennú lekciu. Viac sa samozrejme naučíme z tých komplikovanejších, kedy sa musíme určitým spôsobom prekonávať a ktoré nás aj bolia.
Povedať „ďakujem“ a „nie“
Obe uvedené slová považujem za čarovné slovká biznisu. Poďakovanie je rovnako dôležité, ako to, že niekto pre nás niečo urobil, a to aj vtedy, ak to bola len maličkosť. Úprimné ocenenie snahy otvára dvere nielen do iných kancelárií, ale aj do ľudských srdiečok.
Láskavosťou ešte nikdy nikto nič nepokazil. Nejde to, pretože je láskavá :-). Možno so mnou teraz nebudú všetci súhlasiť, ale láskavosť a profesionalita nie sú dva protipóly ani pešiaci stojaci na opačej strane frontu. Je to naopak – krásne do seba zapadajú a navzájom sa posúvajú vpred. Súčasťou láskavosti je aj schopnosť povedať „nie“. Ak pri ich vyslovení nie ste láskaví k nikomu inému, tak minimálne sami k sebe, čo je tiež veľmi dôležité.
Existuje množstvo príkladov, kedy si ľudia naberajú na ramená príliš veľa povinností, až ich to začne dusiť a postupne ubíjať. Je preto veľmi dôležité vedieť si stanoviť priority a následne aj hranice, za ktoré už nemôžete ísť, pretože by to nebolo prospešné pre žiadnu z participujúcich strán.
Vždy si pritom treba pamätať aj to, že maličkosti menia pocity a emócie sú základom všetkého. Produkujú totiž myšlienky, ktoré môžu byť buď pozitívne alebo negatívne a na základe týchto myšlienok vznikajú činy plodiace konkrétne výsledky. Z uvedeného je tak zrejmé, že vo vlastných rukách a srdci máme oveľa viac, ako si mnohí z nás dokážu predstaviť 🙂
- Autor: Silvia Hanová
- Zdroj: www.pomahamevpodnikani.sk