Keď sa profesionálne venujeme tomu, čo skutočne milujeme a táto aktivita nám prináša aj dostatok akejkoľvek hojnosti, náš život sa napĺňa ľahkosťou, radosťou, šťastím a máme aj dostatok energie. Niektorí z nás si takúto situáciu nevedia predstaviť alebo sú presvedčení o tom, že oni si niečo podobné nezaslúžia a tak ju považujú skôr za rozprávkovú realitu, prípadne ako možnosť prístupnú len pre určitú skupinu “vyvolených”. Chodia potom každý deň do práce alebo sa venujú pracovným činnostiam, ktoré ich nenapĺňajú a nevidia v nich skutočný význam.
Jediným cieľom takéhoto pracovného života sa stáva snaha o zarobenie peňazí potrebných pre prežitie. Keď však vezmeme do úvahy, koľko času strávime v práci alebo prácou, niet sa čo diviť, že takýto život postupne stráca akýkoľvek hlbší zmysel. Je to veľká škoda, pretože ľudský potenciál je skutočne nezmerný a väčšina z nás z neho ešte stále využíva len nepatrnú časť. Každý z nás je jedinečný a má kvality, ktoré možno neustále rozvíjať. Často pritom stačí zapojiť kreativitu a skvelý nápad je na svete. Rada by som týmto povzbudila všetkých, ktorí tento impulz cítia vo svojom vnútri, aby sa ho nebáli nasledovať a otvorili sa svojmu potenciálu.
Nepopísaná kniha s otvoreným koncom
Aj projekt Pomáhame v podnikaní je výsledkom uvedeného úsilia. Tento koncept v sebe zahŕňa splnenie vytúženého sna o slobodnom povolaní a predstavuje aj mohutný prúd nových možností, ktoré ku mne jeho prostredníctvom neustále prichádzajú. Celá táto cesta pripomína nepopísanú knihu s otvoreným koncom, ktorý sa mení v závislosti od prežívaných skúseností. Vždy, keď sa zdá, že jedna kapitola je dopísaná, otvoria sa možnosti začať písať novú, ktorá je ešte vzrušujúcejšia a sľubuje množstvo nových dobrodružtiev.
Keď sa na tieto výzvy skutočne tešíme, žijeme ich celým naším bytím a prijímame ich ako naše životné lekcie, vytráca sa z našich životov stres a tlak. Každý bežný pracovný deň sa podobá tomu víkendovému, kedy sa cítime oddýchnutí a plní energie, pretože sa venujeme tomu, čo nás baví, napĺňa a v čom vidíme určitú pridanú hodnotu. Nech už robíme čokoľvek, ak v tejto činnosti nájdeme hlbší zmysel, otvára sa pre nás úžasná cesta k radostnému životu a neprebádaným možnostiam.
Sebadôvera je základným kameňom pevného mosta
Mnohí z nás vyrastali a ešte stále žijeme s rôznymi presvedčeniami, ktoré nám postupne vštepili naši rodičia, ostatní rodinní príslušníci, učitelia a celá naša spoločnosť. Jedným zo základných pilierov tohto prístupu bolo aj “príliš nevyčnievať z radu”. Od malička sme sa tak učili rôznym rodinným a spoločenským pravidlám, úzusom a vzorcom, ktoré sme mali nasledovať a dodržiavať. Postupným prijímaním týchto presvedčení a začleňovaním sa do štruktúr bola často potláčaná naša jedinečnosť a s tým spojená kreativita.
Bolo nám povedané, že takéto sú možnosti a z tejto “ponuky” si môžeme vyberať. V podstate nás neučili, že by sme mohli sami niečo vytvoriť a dokonca niečo, čo tu dovtedy nebolo. Mnohí rodičia mali skôr strach, aby sa ich deti nevydali cestou “rebélie” a tak tento druh aktivity v nich radšej potláčali. Mohli sme si vyberať z toho, čo bolo dostupné a tak neostal priestor na kreativitu. Samozrejme, načrtnutý scenár neplatí pre každého. Na každej strane sa vždy našli aj výnimky, ktoré iným ukazovali, že cesta môže viesť aj iným smerom, a to tak medzi rodičmi ako aj ich deťmi.
V súčasnosti je už zrejmé, že možnosti sú oveľa väčšie, ako si vieme predstaviť, stačí sa len ponoriť do vody a plávať. Jednou z prekážok, s ktorou sa na tejto ceste stretávame, je strach. Je preto potrebné, aby sme si dôverovali, aj keď nevidíme na koniec cesty. Ak sa snažíme vybudovať pevné základy pre náš most z reality, ktorá nám nevyhovuje do takej, kde sa nám bude páčiť, posilnenie dôvery v seba a svoje vnútorné presvedčenia, je základom, ktorý musíme na tejto ceste zvládnuť.
Strach nechajme za dverami
S dôverou v seba je neodmysliteľne spojená sebaláska. Čo to však pre nás znamená milovať sám seba? Mnohých z nás neučili milovať samých seba, alebo nás dokonca učili, že je to nevhodné či sebecké. Takýmto prístupom sme vybudovali svet, v ktorom mnohým chýba láska. Láska k sebe samému znamená aj to, že žijeme život podľa našich vnútorných potrieb. Každý z nás prirodzene vie, čo potrebuje, aké sú jeho skutočné túžby a priania. Keďže mnohých z nás neviedli k tomu, aby sme tieto priania nasledovali, tak sme ich z veľkej časti potláčali. Sebaláska je tiež stav, kedy si tieto potreby uvedomujeme a plníme, tým sa stávame šťastnými a dokážeme dávať. Dávaním sa nám potom vracia naspäť mnohonásobne viac a vytvárame tým skutočne nádhernú energiu.
Ak však sami seba nemilujeme a neplníme naše najvnútornejšie potreby, tak hľadáme naplnenie z vonka. To následne vedie k opačnému trendu, ktorým je prijímanie. Dostávame sa do módu, kedy očakávame, že naše potreby splní niekto iný – naši rodičia, deti, partneri či priatelia. Pritom sa dostávame do situácie, kedy berieme iným a tým vzniká nerovnováha v našich vzťahoch naprieč celým naším bytím. Ak sa skutočne milujeme a dokážeme dávať, všetky vzťahy okolo nás týmto uzdravujeme. Sebaláska je čistá, berie ohľad na nás aj na všetkých okolo nás a čo je veľmi dôležité – pomáha nám stavať zdravé hranice. To znamená, že ak nám niekto ubližuje, alebo nám nie je dobré v určitej situácii, nedovolí nám v nej zotrvať, ani byť v blízkosti človeka, ktorý sa k nám nespráva pekne.
Úprimnosť k sebe samým
Z načrtnutého vidíme, ako by to mohlo celé fungovať a tiež to, že je za tým skutočne veľa práce. Táto práca sa začína u nás – hlbokou úprimnosťou k seba samému, ktorá zahŕňa zhodnotenie celej situácie a prijatie vhodných opatrení na zmenu. Ruka v ruke s týmto krokom kráča i pevné odhodlanie a dôvera v seba samého, ako aj čistá a úprimná láska k sebe samému. Bez týchto kľúčových pilierov nie je možné vybudovať pevné a stabilné základy. Takáto láska neposudzuje sama seba ani iných, ale naopak posilňuje, chápe a podporuje každý náš krok.
Je to veľmi dôležité, pretože, keď začneme úprimne hľadieť do svojho vnútra, uvidíme, že nie všetko sme vždy robili dobre. Je preto dobré prijať tieto pocity, poďakovať sa im a nechať ich s láskou v srdci odísť. Každý z nás je po celý život v procese učenia a súčasťou tohto procesu sú rôzne výzvy na profesionálnom poli aj v osobnom živote. Dobrou správou je, že tieto dve oblasti nie sú od seba oddelené a tak, keď sa nám podarí odstrániť prekážku v jednom z nich, automaticky ju odstránime aj v druhom. To znamená, že ak milujeme sami seba, tak nás obklopujú láskyplné vzťahy doma i v práci a nezáleží pritom na tom, na ktorom fronte sme začali veľké upratovanie.
..a tak sa každý deň stáva víkendom
Každý z nás má možnosť a privilégium žiť život podľa svojich najvnútornejších potrieb a táto skvelá príležitosť čaká len na vyzdvihnutie. My sami si tvoríme našu realitu a sme plne zodpovední za všetky odrazy v nej. Pre niekoho to môže byť náročné prijať, avšak oplatí sa byť k sebe úprimný. Spôsob, akým sa nám zmení život, keď ho žijeme v srdci a podľa našich najvnútornejších potrieb, je nepopísateľne nádherný a napĺňajúci. Neexistuje žiadna skupina vyvolených či vyvolenejších, úplne každý z nás má rovnakú možnosť rozhodnúť sa žiť život, ktorý nás teší. Prichádzajúce výzvy následne zdolávame s radosťou a odhodlaním, ako aj bez posudzovania o tom, či sú zlé alebo dobré. Každá z nich má v sebe pre nás pripravenú dôležitú lekciu a určité posolstvo. Je tak len na nás, aby sme ho pochopili a prežili s ľahkosťou motýľa a úprimnou radosťou dieťaťa.
- Autor: Silvia Hanová
- Zdroj: www.pomahamevpodnikani.sk