Každý deň k nám prichádza obrovské množstvo podnetov, informácií a zamestnávajú nás rôzne povinnosti a často aj nezmyselné činnosti. Niekedy tak máme pocit, že sa neustále len za niečím naháňame a stále niečo musíme. Dni sa striedajú jeden za druhým a čas beží tak rýchlo, akoby mu išlo o olympijské víťaztsvo. V tomto zhone a sprievodnom chaose následne nadobudáme nepríjemný pocit, že život nám doslova uniká medzi prstami a my sme len obyčajní živí roboti, ktorí v skutočnosti vôbec nežijú. Len tak prežívame, plníme si ustanovené úlohy, pričom sa snažíme vtesnať sa do rôznych vytvorených spoločenských štruktúr a vzorcov.
Sme strojcami našej spokojnosti
Neužívame si život, pretože nemáme dostatok času uvedomiť si všetky tie úžasné veci okolo nás, ktoré nás v živote obklopujú. Snažíme sa byť vo všetkom perfektní, splniť očakávania nášho okolia, ako aj naše vlastné. Sami na seba často kladieme množstvo rôznych nezmyselných nárokov a podmienok. V takto utkanej sieti sa potom strácame, až v nej celkom uviazneme.
Až pri skutočne úprimnom pohľade do nášho vnútra postupne zisťujeme, že väčšina z toho, čo robíme, nás vôbec nenapĺňa. Veci pritom robíme len s polovičným nasadením, pretože robiť všetko naplno by sme energeticky jednoducho nezvládli. V praxi to často znamená, že sa poriadne nevenujeme ani jednej z vykonávaných činností. V tomto bode je potrebné zastaviť sa a vytvoriť si priestor pre seba, v rámci ktorého môžeme prehodnotiť naše doterajšie pôsobenie a vydať sa novým smerom. Ako však získať tento takýto vzácny a nádherný čas len pre seba?
Veľké upratovanie
Vždy, keď sa chceme v našich domovoch cítiť príjemne, začneme upratovať. Robievame tak najmä pred sviatkami, ale aj v pravidelných intervaloch počas roka. Platí tu pravidlo, že čím väčšie upratovanie, tým lepšie a príjemnejšie sa po ňom cítime. Rovnaké však platí aj pre všetky naše ostatné životné oblasti, nielen našu domácnosť alebo pivnicu. Ak chceme v živote niečo skutočne zmeniť, je potrebné pustiť sa do takého veľkého upratovania aj v našom vnútri.
Na začiatok môžeme začať s tým, že zo života odstránime najväčších požieračov času. O niektorých z nich sme skalopevne presvedčení, že bez nich nemôžeme fungovať, pravdou však je, že všetko sú to len plané výhovorky. Stačí si to vyskúšať a po určitý čas sledovať, akým spôsobom sa nám zmenil život. Tento proces si vyžaduje našu bdelosť a úprimné pohľady do nášho vnútra. Sebaklam nám v ničom nepomôže a vždy nás len vráti späť do pôvodného stavu.
Posledný pozdrav pre sociálne médiá
Väčšina z nás skôr či neskôr podľahla sladkému mámeniu sociálnych médií. Ten pocit, kedy sa môžeme spojiť s priateľmi, ktorých sme niekedy aj celé roky nevideli a vieme, ako sa majú, je naozaj krásny a povznášajúci. Častokrát je to ako vrátiť sa v čase a pripomenúť si krásne veci, ktoré sme spoločne prežili. Pokiaľ však nie sú naše podnikateľské alebo akékoľvek iné pracovné aktivity vyslovene založené na prítomnosti na sociálnych médiách, neexistuje žiadny reálny dôvod, aby sme ich využívali, neustále sa pripájali a sledovali.
Je to jeden z najväčších požieračov času súčasnej doby a žiaľ často aj efektívny nástroj manipulácie. Väčšina z nás je presvedčená o tom, že v rámci logickej selekcie dokážeme ustriehnuť obsah, ktorý sa tak veľmi usiluje o našu pozornosť a priazeň. Opäť je to však len sebaklam. Položili ste si už niekedy otázku, prečo chcete neustále vedieť, ako sa majú vaši priatelia a známi? Veď, určite je to fajn a ak nie, tak to budú riešiť. Pri všetkej úcte k nám všetkým, my pritom skutočne nemusíme byť. Ak potrebujú našu pomoc, nájdu si ju. Prečo by sme tak mali byť o tom všetkom tomto dianí neustále informovaní?
Mnohí z nás si to neuvedomujú, ale také veľké množstvo informácií, ktoré prijímame cez všetky tieto komunikačné kanály každý deň, je potrebné nejakým spôsobom spracovať. Stačí len, keď si prečítame nadpis článku alebo reklamy a už nad tými slovami alebo obrazmi premýšľame. Každý podnet a informácia, ktorú prijmeme, nám zaberie určitý čas a odčerpá cennú energiu. Túto energiu však môžeme namiesto toho venovať radšej sami sebe. Svojim vlastným myšlienkam, našim najbližším alebo činnostiam, ktoré nás skutočne napĺňajú a niekam nás vo vývoji posúvajú.
Skúste si niekedy úprimne zmerať čas, ktorý strávite na sociálnych médiách a budete veľmi prekvapení, aký výsledok dosiahnete. Zahrajme sa teraz ešte na chvíľu na matematikov a zrátajme si aj plusy a mínusy – čo nám to prinieslo, kam nás tieto činnosti reálne posunuli vo vývoji. Odpoveď musí nájsť každý sám za seba. Ideálne je opäť použiť pero a papier a napísať si naň čas strávený na sociálnych médiách, činnosti, ktoré sme tam vykonávali a čo nám tieto aktivity reálne priniesli.
Výsledok takého súkromného prieskumu bude prinajmenšom zaujímavý. Ďalšou témou, ktorá tiež úzko súvisí s týmto fenoménom, je skutočnosť, že technológie dostavájú do rúk už veľmi malinké deti, pre ktoré je to absolútne nevhodné. Pod rúškom presvedčenia, ako ich úžasne učíme pracovať s technikou od útleho detstva, doslova zabíjame ich kreativitu a vystavujeme ich škodlivému žiareniu zo všetkých týchto zariadení. K tejto téme sa ešte vrátim neskôr v samostatnom článku.
Multitasking
Týmto anglickým termínom označujeme súčasný výkon a spracovávanie viacerých úloh v jednom čase. Mnohí z nás veľmi radi deklarujú schopnosť robiť niekoľko aktivít naraz s cieľom zvýšenia efektivity a produktivity. Pravdou však je, že je to opäť len obyčajný sebaklam. Ak sa naplno sústredíme na viac ako jednu činnosť, stojí nás to obrovské množstvo energie a je to skutočne vyčerpávajúce.
Často sa potom stáva, že namiesto 4 naplánovaných úloh, ktoré by sme mohli robiť postupne, urobíme naraz dve, pričom tento proces nás natoľko vyčerpá, že do ďalších 2 sa už radšej nepustíme. Zároveň tu platí, že pri multitaskingu sa predlžuje aj čas výkonu realizovaných úloh. Častokrát pritom zistíme, že máme ešte stále “otvorené” dve úlohy a ani jedna nie je riadne ukončená. Tento pocit následne zvyšuje hladinu stresu a opäť to prispieva k väčšiemu pocitu vyčerpanosti, nespokojnosti a únavy.
Obavy a strach
Väčšina z nás sa každý deň stretáva s rôznymi formami obáv a strachov. Dalo by sa povedať, že často trávime viac času tým, že sa o niečo obávame a strachujeme a úplne si pritom zabudneme vychutnávať prítomné okamihy s radosťou, ľahkosťou a láskou. Bojíme sa toho, čo nám prinesie nový deň, o našich blízkych, dobré zdravie, dostatok peňazí a množstvo iného. Niet sa tak čo čudovať, že sa nám tieto emócie následne odrážajú aj v našich životoch. Našimi presvedčeniami a myšlienkami totiž nastoľujeme príčinu, ktorej následok vidíme v našich životoch.
Čas, ktorý trávime obávaním sa o to, čo bude, však môžeme jednoducho vymeniť ža čas, kedy budeme premýšľať o pekných a príjemných veciach, zmyslupných činostiach, ktorým by sme sa chceli venovať a tešiť sa na nový skvelý deň, z toho, že naši blízki sa majú skvele, je im rovnako úžasne ako nám, máme všetci dobré zdravie, sme šťastní, spokojní a naplnení a máme dostatok všetkého, čo potrebujeme.
Táto zmena sa prejaví takmer okamžite. Je dobré začínať takto každý náš deň, vstať s úsmevom na tvári a cestou do kúpeľne sa ne seba usmiať v zrkadle. Poďakovať sa za ďalšie úžasné ráno a vykročiť do nového dňa s radostným presvedčením, že sa nás čaká ďalšie krásne dobrodružstvo. Rovnakým spôsobom môžeme večer poďakovať za prežitý deň. Aj keď sme boli vystavení zložitejšej skúške, je dôležité za ňu poďakovať, pretože ani táto k nám neprišla žiadnou náhodou. Je v nej ukrytá cenná skúsenosť, ktorú sme potrebovali prežiť.
Naučme sa povedať NIE
Ak chceme zrušiť ďalších požieračov času, ako sú e-maily, telefonáty, rôzne zbytočné pracovné aj súkromné stretnutia a mnohé iné, je potrebné riadne si nastaviť naše vlastné priority vo všetkých životných sférach a uvedomiť si pritom, že všetkým jednoducho nevyhovieme. Dôležité je správne si nastaviť priority, ktoré však už v tomto prípade vychádzajú z našich najvnútornejších potrieb, túžob a želaní.
Takto zostavený rebríček hodnôt a dôležitých činností nás už nebude zbytočne vyčerpávať a náš život sa naplní príjemným pocitom ľahkosti a spokojnosti s tým, ako dokážeme efektívne vykonávať všetky úlohy a z toho, že robíme niečo zmysluplné. Celý tento postup však sprevádza jeden veľmi dôležitý aspekt – musíme sa naučiť povedať NIE. Pre mnohých z nás je to obrovská výzva sprevádzaná dlhodobým procesom, ktorý určite nezvládneme z noci do rána. Je to tak najmä preto, že pritom máme pocit egoizmu, keď nevyhovieme všetkým a vo všetkom.
Pravdou však je, že najhoršie sa v týchto chvíľach chováme sami k sebe, pretože naše potreby sa ocitajú až na posledných miestach. V tomto momente okamžite vznikajú rôzne disharmónie, ktoré sa následne prejavujú v našej realite. Potom máme tendenciu obviňovať iných za naše nezdary a nespokojnosť. Sme to však len my sami, kto nie je schopný nastaviť si správne priority na základe vlastných potrieb a stáť si za nimi aj za cenu, že prestaneme byť všade “populárni”, pretože začneme ľuďom hovoriť NIE. Odložme strach a obavy z nedostatkov, vypnime sociálne médiá a zrušme všetkých ostatných zbytočných požieračov nášho drahocenného času.
Nájdime si čas na to, čo nás skutočne teší, napĺňa a vytvorme si dostatočne veľký priestor len pre seba, kde budeme sami s vlastnými pocitmi a myšlienkami. Takýto čas a priestor pre seba by sme si však mali vytvárať a dopriať pravidelne. Každého z nás napĺňa niečo iné, stačí sa len na chvíľu zastaviť a zistiť, čo to je. Každý z nás to hlboko vo svojom vnútri vie. Želám nám veľa úspechov a trpezlivosti pri “veľkom upratovaní” a aby nás neodradila hneď prvá únava, ktorá sa dostaví po náročných výkonoch. Pocity, ktoré nás následne naplnia po dobre vykonanej práci vždy stoja za to a takáto zmena v našom živote je naozaj markantná.
- Autor: Silvia Hanová
- Zdroj: www.pomahamevpodnikani.sk