Každý z nás túži po šťastnom živote, k čomu neodmysliteľne patrí aj napĺňajúce povolanie. Aj vo svojom okolí stále častejšie sledujem ľudí, ktorí majú relatívne stabilné zamestnanie s nadštandardným príjmom alebo úspešne rozvinutú podnikateľskú činnosť a aj napriek tomu sa vo svojom vnútri pri tejto práci necítia ucelení a naplnení. Mnohí sa postupne vzdávajú tohto na prvý pohľad zdanlivého komfortu a vrhajú sa znovu a znovu do nepoznaných vôd s cieľom uskutočňovať svoje najvnútornejšie priania.
Pre svoje okolie tak často predstavujú podivínov, ktorí bezhlavo opúšťajú všetky istoty a bezpečný životný štýl. Títo ľudia sa však vydávajú na cesty slobody a objavovania nových dobrodružstiev, ktoré im otvárajú brány k splneniu vytúžených predstáv a snov. Tí, ktorí sa skutočne milujú a milujú aj ľudí okolo seba, sa práve z tohto dôvodu vydávajú na cestu naplnenia. Len vtedy totiž dokážu viesť napĺňajúci a hamornický život a odovzdávať zo seba lásku a radosť aj ostaným.
Väčšina z nás vyrastala v rôznych predstavách napríklad o tom, že je potrebné vyštudovať určitý odbor alebo sa venovať príslušnej remeselnej činnosti, ktorú budeme ďalej rozvíjať po celý náš život. Keď príde náš biologický čas, založíme si rodinu a následne sa budeme venovať deťom, prípadne aj vnúčatám. Tieto vzory si ľudia vytvárajú sami a potom sa do nich snažia napasovať. Život nám však ponúka oveľa viac rôznych možností a bohatých kombinácií, prostredníctvom ktorých môžeme zbierať stále nové skúsenosti a uplatňovať ich v našom živote.
“Ži a nechaj žiť”
Nikde nie je napísané, že vyučený remeselník nemôže nastúpiť štúdium na univerzite a vyštudovaný lekár sa nemôže stať šikovným remeselníkom. Tieto zažité vzory správania, v ktorých väčšina z nás vyrastala, môžeme zmeniť tak, aby bol pre nás život skutočne napĺňajúci. Môžeme si vytvárať stále nové “vzorce” a podľa potreby ich neustále prepisovať. Dôležité je pritom rešpektovať svoje vlastné potreby a nezasahovať nežiaducim spôsobom do životného priestoru iných. Platí tu pravidlo – “Ži a nechaj žiť”.
Na druhej strane, v tomto procese nášho napredovania, si musíme vedieť vytvoriť zdravé hranice, ktoré budú signálom pre ostatných, že toto je náš priestor a do neho už nie je vhodné zasahovať. Týmto sa vytvorí potrebná rovnováha pre rozvoj všetkých zúčastnených.
Nikde tiež nie je pevne ustanovené, že v živote nemôžeme vykonávať viacero povolaní naraz alebo ich postupom času meniť a skúšať stále nové alternatívy. Ak v jednom z nich prídeme do bodu, kedy cítime, že kalich nášho poznania sa naplnil, jednoducho, s ľahkosťou a radosťou malého dieťaťa sa vrhneme objavovať ďalšie možnosti. Ako úžasný príklad si všimnime práve malé deti. Keď pochopia, že určitá činnosť ich viac nezaujíma, automaticky hľadajú inú, ktorá bude opäť dokonale zamestnávať ich pozornosť. Aj my by sme sa mali vrátiť do týchto detských čias a stať sa znovu takými objaviteľmi, akými sme boli v detských časoch.
Každý z nás je unikátny a potrebuje v živote nazbierať iné poznatky a skúsenosti. Mnohí z nás si však neuvedomujú túto svoju jedinečnosť a neustále tak nasledujú zaužívané a umelo vytvorené vzory inými ľuďmi, ktoré im neprinášajú naplnenie. Po čase sa potom vždy objaví v našom vnútri nespokojnosť, ktorá nás postupne stále viac nahlodáva a zhrýza zvnútra ako skrytý a často aj nenápadný jed, ktorý postupne prestupuje celým naším bytím. Niektorí bdelejší odvážlivci si tento fakt aj uvedomia a nasledujú potom svoje vnútorné volanie. Ani z nich však všetci často nevytrvajú až do zdarného záveru a skončia svoje snaženia v polovici cesty. Väčšinou pritom podľahnú buď vlastnému strachu z neúspechu, alebo spoločenskému či inému tlaku zo strany svojich priateľov a rodinných prílušníkov.
Je pritom také úžasné, že každý z nás je skutočným tvorcom svojej reality. Ak sa nám tá súčasná z akéhokoľvek dôvodu nepáči, všetko máme vo svojich rukách. Stačí sa len smelo a s radosťou pustiť do tohto úžasného kreatívneho procesu. Tento postup však v žiadnom prípade neprebieha zo dňa na deň. Je častým a veľkým omylom mnohých z nás, ktorí očakávajú príchod rýchlych výsledkov.
Celý proces si totiž najprv vyžaduje veľkú zmenu v našom myslení, ktorá je postupne a pomaly sprevádzaná jednolitvými reálnymi činmi a krokmi. Tieto nám postupne odrážajú zmeny v myslení a zrkadlia nám zmenenú realitu. Dôležité je vytrvať vo svojom presvedčení, že kráčame po správnej ceste. Ruka v ruke s tým idú aj pokora a trpezlivosť, s pomocou ktorých sa postupne prepracúvame k želaným výsledkom – novým realitám.
Každé úsilie a vytrvalosť sú napokon korunované vytúženým cieľom a napĺňajú nás skutočným poznaním a prežitými skúsenosťami, aby sme sa po zavŕšení jedného cyklu opäť vydali na cestu ďalšieho objavovania a poznávania. Prajem nám všetkým na našej ceste mnoho zdaru, odvahy, lásky a radosti, aby sa táto cesta pre každého z nás stala jedným veľkým, nádherným a napĺňajúcim dobrodružstvom. Nech sa z nás opäť stanú detskí objavitelia všetkých nádher sveta a nových realít, ktorí sa bez strachu, obáv a pochybností s radosťou a ľahkosťou stále a znovu púšťajú do nových objavov
- Autor: Silvia Hanová
- Zdroj: www.pomahamevpodnikani.sk