Čo všetko priniesol rok 2016 v oblasti požičiavania peňazí? Komplexnú odpoveď na túto otázku priniesol prieskum spoločnosti Millward Brown pre firmu KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Podľa výsledkov tohto prieskumu až 51 % Slovákov spláca nejaký úver alebo pôžičku.
Priemerná výška dlhu sa znižuje
Zatiaľ čo v roku 2015 priemerná výška dlhu Slovákov predstavovala 1450 eur, v roku 2016 došlo k jeho poklesu o takmer 42 % na 845 eur. Na tomto pozitívnom trende sa zrejme podpísala stále zlepšujúca sa ekonomická situácia na Slovensku a nízka úroveň nezamestnanosti.
Rok 2016 sa niesol predovšetkým v znamení hypoték. Hypotekárne úrokové sadzby klesli na rekordne nízku úroveň. Zlepšujúca sa ekonomická situácia a nízka nezamestnanosť podporovali i zadlžovanie spojené s investíciami. Veľa ľudí si však peniaze požičiava aj za účelom zabezpečenia bežnej prevádzky domácnosti alebo splácanie starších dlhov.
Rozdiely v regiónoch
Takmer pätina slovenských dlžníkov (16,1 % z celého Slovenska) pochádza z Košického kraja. Košičania pritom dlhujú priemerne 919 eur. Nasleduje Nitriansky kraj s podielom 15,9 % a priemernou výškou dlhu 888 eur.
Prešovský kraj s 13,9 % dlžníkov je priemerným dlhom 920 eur zároveň krajom s najvyššími záväzkami. Najmenej si požičiavajú Bratislavčania, ktorí tvoria iba 5,5 % slovenských dlžníkov s priemernou výškou dlhu 829 eur.
Rozdiely v zadlženosti sú tiež podľa toho, v akom veľkom meste Slováci žijú. Najviac sú zadlžení Slováci zo stredných miest (od 10 000 do 500 000 obyvateľov), ktorí tvoria 53 % dlžníkov. Najmenej si požičiavajú ľudia žijúci na dedine s počtom obyvateľov do 1000, ktorí majú 45-percentný podiel.
Problémy so splácaním záväzkov
Podľa prieskumu má okolo 36 % Slovákov problémy so splácaním svojich záväzkov. Najčastejšie ide síce o omeškanie so splátkami o niekoľko dní, výnimkou však nie sú ani účty nezaplatené niekoľko mesiacov či rokov.
Toto je však našťastie prípad len 4 % respondentov. V prípade platobnej neschopnosti by približne 25 % Slovákov použilo svoje úspory. Jedna pätina by informovala svojho veriteľa a snažila by sa dohodnúť splátky podľa svojich aktuálnych možností. 19 % Slovákov by hľadalo pomoc u priateľov a rodiny.
Pôžičky pritom majú aj nezamestaní – viac ako 37 % dlžníkov nemá zamestnanie a nachádza sa v horšej finančnej situácii. Ľudia, ktorí si v takejto situácii vezmú úver, sa vystavujú značnému riziku, že nebudú schopní pôžičku splácať.
Problémom je tiež zadlženosť ľudí v postproduktívnom veku. Ľudia vo veku 65 a viac rokov dlhujú v priemere 788 eur. Je pochopiteľné, že z priemerného dôchodku vo výške okolo 426 eur sa takto vysoké dlhy splácajú ťažko.
Dôchodcovia si tiež berú často úvery namiesto svojich rodinných príslušníkov, ktorí by úver nedostali a nemusia byť schopní tieto záväzky splácať.
Ľudia, ktorí majú problémy so splácaním úverov, riešia často svoju situáciu ďalšou pôžičku. Tomu zodpovedá aj fakt, že až 17 % zadlžených ľudí plánuje vziať si ďalší úver. Viac ako 11 % slovenských dlžníkov má pritom viac ako jeden dlh.
Muži versus ženy
Podľa prieskumu si častejšie a aj viac požičiavajú muži, ktorí predstavujú 53 % dlžníkov. Ich priemerný dlh predstavuje 926 eur. Zvyšný 47-percentný podiel žien má priemerný dlh 765 eur. Problém so splácaním záväzkov majú muži i ženy.
Zatiaľ čo však muži najčastejšie meškajú so splátkami úverov a pôžičiek, ženy majú problém aj s platením účtov za mobilný telefón či splátkami pôžičiek od rodiny a priateľov. Muži sa tiež viac spoliehajú na svoje úspory, ženy vidia riešenie aj v znížení svojich výdavkov.
Podľa prieskumu spoločnosti KRUK si aj v tomto roku plánuje vziať úver 12 % Slovákov. Takmer polovica z nich pritom plánuje peniaze vynaložiť na zaobstaranie bývania (42 %), ďalšia časť na vybavenie bytu (25 %) či nákup vozidla (24 %).